Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | Reportér 24

Reportér 24
Begam Trnava
Označenie inzercie

ISSN 1338-032X   Dnes je 21. 9. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Vrazda novinára a jeho priatelky nesmie zostat zabudnuta
Označenie inzercie
Expedicia  Za polárny kruh 2016
Označenie inzercie
Kazachstan Astana 2017
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
INFOSLOBODA Transparentnosť v samospráve
Označenie inzercie
Na zamyslenie...
Označenie inzercie
Označenie inzercie

„Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“

Miloš Majko25. 08. 2012 23:42:11Veda a technika
200

Výrok, ktorý  20. júla  1969 doslovne obletel našu planétu. Vyslovil ho na poslednom schodíku  APOLLA 11  Neil Armstrong a vystúpil na Mesačnú pôdu. Išlo o historický okamih a pre  USA mimoriadne dôležitý aj z pohľadu prestíže v dobývaní vesmíru.

Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930 – † 25. august 2012) bol bývalý americký astronaut, veliteľ posádky kozmickej lode Apollo 11. On a Buzz Aldrin ako prví ľudia 20. júla 1969 pristáli na Mesiaci. Je to prvý človek, ktorý sa po ňom prechádzal. Celkovo strávil na povrchu Mesiaca 2 hodiny a 16 minút. Od roku 1971 bol profesorom na univerzite v Cincinnati.

Narodil sa blízko mesta Wapakoneta v štáte Ohio. V roku 1950 bol poslaný do Kórei, kde sa zúčastnil 78 bojových misií, na ktoré štartoval z lietadlovej lode USS Essex na lietadle Grumman F9F-2 Panther. Navštevoval Purdue University a v roku 1955 získal titul Bachelor of Science v odbore leteckého inžinierstva. Neskôr získal titul Masters degree na Univerzite v Južnej Karolíne.

Armstrong sa potom stal civilným testovacím pilotom pre NACA (predchodkyne NASA) na základni Edwards v Kalifornii. Uskutočnil celkom štyri lety na stroji Bell X-1B a sedem letov na North American X-15. Na stroji X-15 – 3 dosiahol výšku približne 63 km a na stroji X-15 – 1 dosiahol rýchlosť Mach 5,74 (t. j. 6 615 km/h). Keď odchádzal, mal nalietaných 2 450 hodín na viac ako päťdesiatich rôznych typoch lietadiel.

Od roku 1960 do roku 1962 sa podieľal na testovaní prototypu X-20 Dyna-Soar.

Armstronga v roku 1962 vybrala NASA do druhej skupiny astronautov (prvá skupina bola vybraná v roku 1959). Bol určený ako záložný pilot pre misiu Gemini 5 v roku 1965.

V roku 1966 velil misii Gemini 8, ktorej sa ako prvej podarilo spojenie s iným objektom na obežnej dráhe. V tom istom roku bol aj záložným veliteľom Gemini 11 a bol tiež veliteľom záložnej posádky misie Apollo 8 v roku 1968.

Pri testovaní letového trenažéru LLRV 6. mája 1968 došlo k jeho zlyhaniu a iba pohotové katapultovanie zachránilo Armstrongovi život.

V roku 1969 bol určený ako veliteľ misie Apollo 11, ktorej úlohou bolo pristáť na Mesiaci. Jeho kolegami boli pilot lunárneho modulu Edwin „Buzz“ Aldrin a pilot veliteľského modulu Michael Collins. Misia začala 16. júla 1969 o 13:32:00 UTC štartom z Kennedyho vesmírneho centra. Na Mesiaci pristál lunárny modul 20. júla 1969 o 20:17:40 UTC. O šesť hodín neskôr, 21. júla o 2:56 UTC vstúpil Armstrong ako prvý človek na povrch Mesiaca. Potom vyslovil slávnu vetu:

„Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“

Všetci traja astronauti sa v poriadku vrátili naspäť na Zem 24. júla 1969 a okamžite si vyslúžili celosvetové uznanie.

Krátko po pristátí pomenovala IAU (Medzinárodná astronomická únia) jeden z malých kráterov blízko miesta pristátia Apolla 11 Armstrongovým menom. V jeho rodnom meste bolo po ňom pomenované múzeum letectva a vesmíru. V roku 1973 bol Medzinárodnou mineralogickou asociáciou prijatý platný minerálny druh nájdený v mongolskej časti púšte Gobi – kremičitan zirkóna a vápnika, ktorý bol pomenovaný po Armstrongovi – armstrongit.


Lety do vesmíru

Život po misii  APOLLO 11

Armstrong v rokoch 1971 až 1979 pôsobil ako profesor leteckého inžinierstva na Univerzite v Cincinnati. V roku 1986 bol vymenovaný za podpredsedu prezidentskej komisie, ktorá vyšetrovala nehodu raketoplánu Challenger. V rokoch 1989 až 2002 pôsobil ako riaditeľ AIL Technologies, spoločnosti vyrábajúcej letecké komponenty.

Armstrong žil v posledných rokoch v ústraní v meste Lebanon v Ohiu, prakticky nedával interview médiám a verejne nevystupoval. Mal dlhšiu dobu problémy so srdcom, pričom na začiatku augusta 2012 podstúpil operáciu srdca, pri ktorej mu bol voperovaný bypass.

Zdroj: Wikipedia

Svetové tlačévé agentúry dnes oznámili, že  Neil Armstrong zomrel vo veku 82 rokov.

- - -

Autorskú fotoreportáž z amerického  Kennedy Space Centra na  Floride, sme priniesli v článku:

http://www.seredonline.sk/clanky/najblizsie-ako-sa-dostat-k-vesmiru-i-1/

 


Video k článku:


Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
registrovaní menom
›REGISTROVANÍ NICKOM‹
všetci

Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.

Begam Trnava
Označenie inzercie
Usporne vykurovanie
Označenie inzercie
ATELIER MAJKO
Označenie inzercie
naEXpediciu.sk - cestovetelsky portal
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Bezpecne mesto
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Kniha Nezna revolucia Mytny
Označenie inzercie
Zlate pastilky
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Cestovanie 2 A
Označenie inzercie
ATELIER MAJKO
Označenie inzercie
Vyhľadávanie
naEXpediciu.sk - cestovetelsky portal
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Posledné komentáre

Bezpecne mesto
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Kniha Nezna revolucia Mytny
Označenie inzercie
Zlate pastilky
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Cestovanie 2 A
Označenie inzercie
Bottom panel

© reporter24.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na reporter24.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign