ISSN 1337-8481

“Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.” – Neil Armstrong

“Mesiaca som sa osobne dotkol” na jednej zo svojich ciest v USA v roku 2006. Pred 10 rokmi mali jednu z reportáží možnosť čítať aj čitatelia našich médií. A tí, ktorí Kennedy Space Center na myse Canaveral neboli, vidieť aj fotografie z miesta, kde má bežný smrteľník k vesmíru najbližšie…

Článok s fotografiami nájdete tu: http://www.naexpediciu.sk/clanky/najblizsie-ako-sa-dostat-k-vesmiru-i-1/

Práve vo vesmírnom stredisku NASA odkiaľ v tej dobe ešte štartovali do vesmíru raketoplány, môže návštevník na vlastné oči vidieť celú históriu dobývania vesmíru človekom. V halách sú rakety, centrifuga, skafandre astronautov, ale aj slávny autobus, ktorým boli astronauti odvážaní k raketám pred ich štartom.

Návštevník uvidí riadiace centrum vesmirnych letov a ja som mal šťastie, odfotiť som sa mohol aj s raketoplánom ukotveným na štartovacej rampe. Jeho štart do vesmíru som následne sledoval v priamom prenose už z pohodlia svojej pracovne na Slovensku.

Za jeden z najväčších zážitkov považujem osobný dotyk s Mesiacom, resp. horninou, ktorú Američania z Mesiaca priviezli na Zem.

Misia Apollo 11 odštartovala zo štartovacieho komplexu 39A Kennedyho vesmírneho strediskav stredu 16. júla 1969 o 09:32:00,63 miestneho času (13:32:00,63 svetového času). Po necelých dvoch obehoch Zeme naviedol tretí stupeň nosnej rakety Saturn V Apollo na dráhu k Mesiacu. Astronauti prestavali loď – s veliteľským modulom pomenovaným Columbia – sa odpojili, otočili ho a pripojili k lunárnemu modulu, ktorý niesol meno Eagle (Orol). Potom odhodili nepotrebný tretí stupeň Saturnu.

Za ním vystúpil Buzz Aldrin, spoločne potom vztýčili americkú vlajku a plnili pripravený program. Fotografovali, zbierali vzorky hornín (celkovo ich priviezli na Zem 21,55 kg) a rozmiestnili prístroje sady EASEP – kútový odrážač a seizmograf.  Fotografovanie mal za úlohu Armstrong, preto je len na niekoľkých snímkach urobených Aldrinom, ktorému fotoaparát na chvíľu požičal. O 4:57:08 UTC Aldrin a o 05:09:33 UTC aj Armstrong sa vrátili do modulu. Od 8 do 15 hodín odpočívali. Armstrong v nepohodlnej pozícii nemohol zaspať a vrtel sa. Seizmograf bol taký citlivý, že zachytil jeho pohyby. Potom už bol na programe návrat k veliteľskému modulu Columbia ku Collinsovi. Z Mesiaca odštartovali o 17:54 UTC, oba moduly sa spojili o 21:35 UTC.  Nasledujúci deň, 22. júla 1969, sa vydali na spiatočnú cestu k Zemi. Všetci traja astronauti v poriadku pristáli v Tichom oceáne 24. júla 1969 a okamžite si vyslúžili celosvetové uznanie. Museli však najprv tri týždne prežiť v karanténe kvôli ochrane proti zavlečeniu mimozemských organizmov.

Zdroj: Wikipedia

Práve dnes  20. júla 2019  je tomu 50 rokov, čo prvý človek na svete, astronaut   Neil Alden Armstrong vyriekol pamäútnú vetu “Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo” a vstúpil na mesačný povrch. Stalo sa tak  o 17:47 UTC.

V priamom prenose Armstrongov zostup po rebríku a prvé kroky na Mesiaci videlo a počulo približne 600 miliónov ľudí, pätina ľudstva. Na čiernobielom televízore udalosť sledoval aj môj otec. Vývoj a čas nezastavíme. Verím, že ďalšia návšteva Mesiaca rovnako ako vtedy môjho otca (a pred niečo viac ako desaťročím jeden z posledných štartov raketoplánov z mysu Canaveral mňa) v budúcnosti zaujme môjho syna. A tak to má byť.  Krok za krokom, v záujme pokroku a lepšieho sveta pre tých, ktorí prídu po nás…

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

- Advertisement -
- Advertisement -

Ďalšie články