ISSN 1337-8481

SACRELACRUM / SACRAL ELEMENTUM IV. – vernisáž výstavy už v stredu

Galéria umelcov Spiša Vás pozýva:

SACRELACRUM / SACRAL ELEMENTUM IV.
Sára BIHÁRYOVÁ, Pavol ČERVENIAK, Mária ČOREJOVÁ, Patrik HÁBL (CZ), Rudolf JANÁK (CZ),
Martin KACVINSKÝ, Miloš KOPTÁK, Jaroslav ŠVESTKA, Miroslav ŽOLOBANIČ
_____________________________________________________________________________________________
Miesto / kontakt: Galéria umelcov Spiša (GUS) – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Zimná 46, Spišská Nová Ves, www.gus.sk
Termín výstavy: 4. 12. 2019 – 29. 3. 2020
Vernisáž výstavy: streda, 4. 12. 2019 o 17.00
Produkcia: Galéria umelcov Spiša – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja
Kurátor: Mgr. art. Adam Macko
Kontakt pre médiá: Mgr. Lenka Králová, projekty@gus.sk, 053 4174626
_____________________________________________________________________________________________
Premiérový výstavný projekt Galérie umelcov Spiša pod názvom Sacrelacrum / Sacral Elementum IV.
je uvedený v rámci dramaturgického cyklu Téma. Nadväzuje na predošlé tri ročníky tematických realizácií konceptov galérie o sakrálnych tendenciách v súčasnom umení (v r. 2010 Sacral Elementum I., koncepcia Kamila Tilová; v r. 2013 Sacral Elementum II., koncepcia Lucia Benická; v r. 2016 Sacral Elementum III., koncepcia Daniela Čarná).
Kolektívna výstava deviatich autorov zo Slovenska a Čiech v kurátorskej koncepcii Adama Macka prezentuje sakrálny motív v troch rovinách – tematizuje priestor (vstup sakrálnej ikonografie do profán-nych priestorov a naopak), definuje individuálnu mytológiu autorov a rekontextualizuje ikonografiu (sémanticky a semiologicky využívané prvky v umení). Poukazuje na široké rozpätie prejavov duchovného v umení, skúma posvätné ako biologický program a jeho schopnosť vzťahovať sa k mortalite v kultúrnej spoločnosti dneška.
Hoci sú diela výstavy delené do štyroch základných tematických celkov: Postmystérium, Lumenochrony, Sacrecon a Aed Sacra, nie je možná ich výlučná separácia. Individuálne programové stratégie autorov sa prelínajú, čo demonštruje aj ich samotná inštalácia. Mária Čorejová používa chrámové priestory ako kulisu, do ktorej vsádza bežné motívy a banálne predmety, čím vytvára existen-ciálnu mytológiu osobného a verejného priestoru. Médium kresby u nej cez redukovanú farebnosť a striedmosť vizuality akcentuje ilúziu svetelných kontrastov, ktoré boli pre duchovné umenie kľúčové. Vizuálnu redukciu na abstrahované tvary využíva aj Patrik Hábl (CZ), ktorý v odkaze na portrétnu ikonografiu vytvára veľkorozmerné plátna, ktoré programovo vracia do chrámov a kostolov. Jeho diela tu fungujú ako akési pôstne plátna, pôsobia kontemplatívne v oslobodení od mimetického zobrazenia biblickej mytológie. Pavol Červeniak, Jaroslav Švestka a Martin Kacvinský optikou trash estetiky vkladajú do diel nájdené odpadové prvky a povyšujú ich na estetický objekt. U Pavla Červeniaka sa jedná o znehodnotené lepenkové materiály, na ktoré aplikuje autorské texty – tzv. dosky zvestovania. Jaroslav Švestka preberá vizualitu spálňových závesných náboženských obrazov a pretvára ich na banálne ikony vytesnenej teológie. Martin Kacvinský priamo na ikony madon odkazuje, použitím barového obrusu ako podkladu vytvára paralelu s Turínskym plátnom. Rudolf Janák (CZ) spracúva v dielach sakrálny priestor viac mytologicky, hľadá vo farebnosti spirituálne presahy. Miloš Kopták pop-kultúrnou stratégiou cez apropriované predmety (časti hračiek) vytvára humorné naratívy biblických príbehov, ktoré navyše ilustratívne izoluje ako nové relikviáre. Obdobné postupy sú prítomné v dielach Sáry Biháryovej, motívy, ktoré výšivkou (kresbou) aplikuje do látky a záhlavia užitého predmetu. Objekt Miroslava Žolobaniča sa stáva aktom subtílnej až puristickej metódy reinvencie seba ako mystika, pútnika, askéta.

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

Ďalšie články