nedeľa, 19. septembra, 2021
ISSN 1338-032X

Prišiel, aby poskytol pomoc zranenému. Odišiel brutálne zbitý. Kedy sa dokáže spoločnosť vysporiadať s útokmi na záchranárov v službe ?

Ich existenciu registrujeme denne. Väčšinou podľa húkajúcej sirény vozidla záchrannej služby, ktorému normálni a slušní vodiči uvoľnia cestu, aby mohli včas poskytnúť pomoc tým, ktorí ju v danom momente potrebujú.

Drvivá väčšina z nás – povedzme si na rovinu, že našťastie, s ich prácou prakticky nikdy do bližšieho kontaktu neprídu. No tí, ktorí sú v ohrození života počítajú sekundy do ich príchodu. Hovoríme o záchranároch Rýchlej lekárskej a zdravotníckej pomoci.

Ich práca začína telefonátom z tiesňovej linky 112, prostredníctvom ktorej sú na základe oznámenia občanov vyslaní na pomoc ľuďom v núdzi. Tým, ktorí havarovali na diaľnici, ľuďom so srdcovým infarktom, mozgovou príhodou, či deťom, ktorým ide o život. Jednoducho každému, kto pomoc potrebuje.

Práca záchranára je náročná – a to bez toho, aby sme čokoľvek chceli zveličovať. Nehovoríme totiž o úradníkovi, či predavačke, kde zdržanie pri káve neznamená nič hrozné. V prípade záchranára a jeho včasného príchodu k pacientovi môžu rozhodovať skutočne sekundy.

Záchranári a to nielen RZP a LSP ale aj hasiči nepoznajú voľno počas sviatkov, keďže úrazy a náhle príchody dátum v kalendári nerešpektujú. Tak tomu bolo aj počas Silvestra 2019.

Na tiesňovú linku volali príbuzní občana, ktorý mal potrebovať pomoc. RZP zo Serede bola vyslaná do Sládkovičova, do lokality s obyvateľmi, ktorých korektne zvykneme nazývať neprispôsobivými. Záchranári hneď po príchode videli, že informácia o zranení človeka bola mylná, nejedná sa o prípad vyžadujúci si zákrok záchranky, nakoľko “pacient” bol opitý a spal na posteli. Tento záver sa nepáčil rodine, ktorá záchranárov privolala a ako na mieste prítomní, tak privolaní ľudia na základe dostupných informácií záchranára fyzicky napadli a dobili. K inzultácii privolaného záchranára sa mal zapojiť aj samotný “pacient”, ktorému prišli záchranári pomôcť. Útok na záchranára bol natoľko brutálny, že rany do hlavy a hrude schytával aj v čase, kedy sa brániť nemohol, nakoľko mal záchranársku uniformu prevlečenú cez hlavu. Záchranár skončil v nemocnici so zlomeným rebrom, zlomeným nosom a zranenou rukou, čo si vyžiadalo jeho práceneschopnosť na niekoľko týždňov. Treba povedať, že údery schytala aj jeho kolegyňa záchranárka, no podľa slov samotného dobitého záchranára, žena “partnerka” pacienta útočníkov brzdila s tým, že hovorila “ju nebite”, takže hlavnú “nakladačku”, teda bitku schytal samotný záchranár Martin Sojka zo Serede.

Zdá sa vám toto absurdné ? Zdá sa vám nepochopiteľné, že rodina “pacienta” a dokonca aj samotný pacient zbije záchranárov, ktorí mu prišli pomôcť ? Žiaľ, na základe slov záchranára Martina, ale aj vyjadrenia vedenia záchranárov, brutálne útoky voči nim sa stupňujú a to, čo do intenzity, tak ich počtu.

S dobitým záchranárom Martinom Sojkom sme urobili rozhovor, v ktorom nám podrobne popísal k čomu došlo. Je smutné, že 30 rokov po revolúcii musíme hľadať slová, ktorými vyjadríme pravdu a fakty tak, aby sme sa náhodou niekoho nedotkli. Faktom je, že v službe brutálne zbitý záchranár Martin Sojka na záver rozhovoru vyzval svojich kolegov, aby sa bránili oznamovaním útokov na nich a podávali trestné oznámenia na arogantných útočníkov, pretože ignorovaním a zľahčovaním takéhoto konania sa môže stať, že onedlho ožratý “pacient” alebo jeho príbuzný privolaných záchranárov dopichá nožom.

Zasahujúci záchranári sú podľa legislatívy tzv. “chránenými osobami“, čo znamená, že nepoužívajú síce štatút verejného činiteľa, ale ochranou sú na úrovni detí a starých ľudí, ktorí sú zákonom vo vyššej miere chránení ako bežní občania a v prípade ublíženia  týmto ľuďom (chráneným osobám) hrozí útočníkovi vyššia trestná sadzba zo zákona. Vo vyjadreniach kompetentných dokonca zaznelo, že pravdepodobne bude nutné aby záchranári prechádzali kurzom sebaobrany, aby sa pri zákrokoch mohli brániť. Keby takéto úvahy neboli tragédiou, tak by boli skôr komické. Prečo ? Nuž spoločnosť by mala nájsť právne páky na ochranu zasahujúcich záchranárov inou účinnou formou, ako ich pripravovať na výkon povolania pozostávajúceho zo záchrany života tam, kde je to nevyhnutné, aj fyzického bránenia sa voči útokom ľudí, ktorým tolerancia spoločnosti voči porušovaniu zákonov určitou formou navodila pocit beztrestnosti.

Je nevyhnutné, aby sa na danú tému otvorila verejná a odborná diskusia, aby sa problémom vážne zaoberali represívne zložky štátu a samotný zákonodarca. Je totiž neprijateľné, aby komukoľvek, nielen neprispôsobivým občanom bolo dovolené alebo tolerované akékoľvek útočenie na záchranárov, ktorí mnohokrát riskujú vlastné zdravie a životy na to, aby pomohli iným.

Aj pre otvorenú verejnú výzvu brutálne zbitého záchranára Martina Sojku je nevyhnuté vyzvať policajný zbor k razantnému zakročeniu v každom prípade, kde je záchranár (a nielen záchranár) napadnutý, aby útočníci vedeli, že v takýchto (a nielen v nich) prípadoch príde trest veľmi rýchlo.

Každý normálny občan si musí uvedomovať nevyhnutnosť verejného postavenia sa za záchranárov, ich práva a bezpečnosť. Nikto z nás totiž nepozná dňa a hodiny, možno dokonca minúty, kedy ich pomoc bude potrebovať sám, alebo nám blízky človek.

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

Ďalšie články