ISSN 1337-8481

Nestojí otázka, či oplotí svoj pozemok ďalší vlastník, ale kedy

Sereď / Na dnešnom rokovaní MsZ mimo iné poslanci neodsúhlasili vecné bremeno na mestskom pozemku požadované z dôvodu napojenia vlastného pozemku na inžinierske siete developerovi, ktorý má záujem realizovať tu výstavbu bytovky. Developer chce stavať  na súkromnom pozemku medzi činžiakmi od Čepeňskej, Pekárskej, Andreja Hlinku a Poštovej ulice.

Takýmto rozhodnutím poslanci v podstate zamedzili ďalšiemu postupu developera a jeho snahe získať stavebné povolenie. Je zrejmé, že developer vlastniaci lukratívny pozemok v podstate v centre mesta, sa s postupom samosprávy len tak neuspokojí a k dosiahnutiu cieľa využije právne prostriedky.

O tomto konkrétnom prípade spracovávame podrobný materiál.

Problémom pre občanov, ale aj samosprávu mesta môže byť a nepochybne aj bude záujem ďalších vlastníkov pozemkov v súčasnej dobe prístupných širokej verejnosti, o ich využitie na výstavbu, či iné komerčné využitie. Ťažko predpokladať, že sa všetci naveky uspokoja s využívaním svojich pozemkov na venčenie psov alebo bezplatné užívanie pozemkov verejnosťou.

Podľa informácií ktoré padli na Legislatívno právnej komisii a následne na rokovaní MsZ, je v takomto právnom stave pozemkov hodne.

Nestojí teda otázka, či sa vlastníci rozhodnú svoje pozemky využívať vo svoj prospech, ale kedy a aké obmedzenia tým pre verejnosť nastanú.

Pýtate sa, ako je možné, že park či chodník je na súkromnom pozemku?

Konkrétne v prípade spomenutého developera, predchádzajúci vlastník pozemku tento  Mestu Sereď na odpredaj ponúkal už dávno a hneď niekoľko krát. Žiaľ s negatívnym ohlasom samosprávy. Poslanci MsZ jednoducho o vysporiadanie pozemkov v záujme zachovania verejných priestorov napr. parkov neprejavili záujem. Poslanci na financovanie z verejných zdrojov mali iné priority, ako vysporiadanie verejných plôch užívaných občanmi.

Možno by stálo za to spýtať sa poslancov MsZ a primátora mesta, koľko vlastných pozemkov alebo iných nehnuteľností poskytujú širokej verejnosti nekomerčne či bez spojenia s komerciou a  po desiatky rokov úplne bezplatne.

Za spomenutie stojí aj fakt, že vlastník pozemku je o tento povinný sa starať a s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedá aj za prípadnú ujmu, ku ktorej by na pozemku potenciálne došlo.

Netvrdíme, že do predmetnej lokality ďalšia nehnuteľnosť patrí, no zároveň chcieť od vlastníka nechať ľadom lukratívny pozemok je scestné.

Je na zamyslenie, prečo samospráva už dávno nevyvolala zmysluplné rokovanie vlastníka pozemku – developera s majiteľmi nehnuteľností v okolí, ktorých by sa výstavba dotkla najviac. Práve na spoločnom stretnutí by nepochybne mohlo dôjsť k dohode, alebo minimálne k vysvetleniu zámerov a prípadnému “okresaniu” predstáv oboch strán.

To skutočne vo všetkom musia občania nabádať samosprávu k nepochybne logickému konaniu?

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

Ďalšie články