ISSN 1337-8481

Najstarší a zároveň jediný spievajúci hrab (Carpinus betulus) v Slovenskom krase.

Najstarší a zároveň jediný spievajúci hrab (Carpinus betulus) v Slovenskom krase. Hotový Matuzalem. Rastie v tak špecifických podmienkach, že len ťažko možno odhadnúť jeho vek, ktorý je však určite trojciferný. Na záberoch vidno aké “špáradlá” predstavujú jeho okolostojací súkmeňovci. A keď si prisadne človek, tá majestátnosť priam vyráža dych. Ešte v devätnástom storočí rástli v povodí Hornádu na návrší pri Nižnej Myšli – prakticky na nížine – obrovské stáročné dubiská (Quercus sp.), pri spílení ktorých museli použiť lešenie, aké vídať na fotkách zo začiatku 20. storočia dokumentujúcich spiľovanie gigantických sekvojovcov (Sequoiadendron giganteum) v Sekvojovcovom národnom parku v Spojených štátoch. Inak, tam to barbarstvo odsúdil aj vtedajší osvietený americký prezident Theodore Roosevelt. Tu, oproti mne, na Bradle, v masíve rovnomenného stratovulkánu v Slanských vrchoch, rastie obrovský jaseň (Fraxinus sp.) s obvodom až cca 4,5 m. Niekoľko jeho približne rovnako veľkých súkmeňovcov, žiaľ, spílili relatívne nedávno v masíve Popričného vo Vihorlatských vrchoch. Nížinné obry ma obzvlášť fascinovali – trojica mohutných stáročných dubov rastúcich priamo na nive Idy predstavuje idylický obraz nížinnej krajiny spred priemyselnej revolúcie alebo vynárajúcej sa z výjavov na obrazoch Ľudovíta Čordáka či Ladislava Medňanského (Mednyanszkého), akú už v Košickej kotline nenájdete, a ak, tak len v dožívajúcich fragmentoch. Každého príchodzieho, ktorý vyjde z košickej železničnej stanice, upúta dlhé roky verejne psami i opilcami hojne obštievaný a biblickému Goliášovi podobný topoľ biely (Populus albus), ktorému sa fyzickej (nemám na mysli tej staršej – administratívnej) ochrany a úcty dostalo až v deväťdesiatych rokoch min. storočia. A teraz si predstavte, že jeho obrovití súkmeňovci dodnes tíško rastú nadivoko v Abovskej pahorkatine, kde lemujú brehy nezregulovaných ľavostranných prítokov Idy. Na fotkách vedátorov v zožltnutých geologických zborníkoch vidno, že starými solitérmi je posiata celá vtedajšia Košická rovina i priľahlá Abovská pahorkatina (do polovice 50-tych rokov min. st.). Obrovský dub-matuzalem rastie dodnes v povodí Konotopy (Kaňapty), v katastri Janíka, tiež na svahoch Abovskej pahorkatiny. Voľakedy sa vravievalo, a ešte i dnes tak ľudia hovoria, že podľa záchoda poznáš kultúru národa. Po tom, čo som videl v Číne, si myslím svoje. Poviem len, že podľa mňa národ je plne kultúrny (lebo velikánov z našich radov si ctíme; napr. dnes uplynulo 101 rokov od úmrtia M.R.Štefánika), až keď sa pred takýmito nemými velikánmi skloní v hlbokej úcte.

Zdroj: FB

Fotka Gabiho Lešinského.
Fotka Gabiho Lešinského.

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

Ďalšie články