nedeľa, 29. novembra, 2020
ISSN 1337-8481

Ako budú vyzerať kúpele Grössling? Celý areál bude prístupný verejnosti

Miroslav Košírer / Bratislava / Mestské kúpele Grössling sú jednou z  ikonických stavieb Bratislavy. Od jari prebiehala architektonická súťaž, z ktorej vzišiel víťazný návrh, podľa ktorého mesto kúpele po 25 rokoch od ich zatvorenia obnoví. Celý priestor bude otvorený verejnosti, pribudnú nové bazény a sauny, rovnako ako úplne nové funkcie pre verejnosť vďaka presťahovaniu Mestskej knižnice do bývalej administratívnej časti. Jedna z najočakávanejších architektonických súťaží v  hlavnom meste pozná víťaza. Hlavné mesto Bratislava a Metropolitný inštitút Bratislavy oživujú historické mestské kúpele Grössling v centre mesta. Od svojho vzniku v 19. storočí boli okrem miesta pre očistu aj dôležitým spoločenským stretávacím bodom. Posledných 25 rokov, žiaľ, chátrali. Ide pritom o jednu z posledných nezrekonštruovaných národných kultúrnych pamiatok v centre Bratislavy.  „Život v meste je spojený s miestami, kde sa ľudia môžu stretnúť a kde sa vytvárajú vzťahy. Takýmto miestom majú byť aj oživené kúpele Grössling, kam v rámci rekonštrukcie presunieme tiež časť Mestskej knižnice. V aktuálnej náročnej situácii vidíme, aké dôležité sú sociálne väzby. Po návrate ľudí do života v meste, bude kvalitný verejný priestor ešte žiadanejší,” povedal primátor mesta Matúš Vallo. “Veľmi ma teší, že kúpele Grössling oživujeme s obyvateľkami a obyvateľmi mesta, ktorých od začiatku do tejto obnovy zapájame. Na obnove s nami spolupracujú tiež odborníci z budapeštianskych kúpeľov, ktorí poznajú každý detail kúpeľníctva a presne vedia, ako nastaviť každý detail, aby kúpele slúžili čo najlepšie,” dodal Vallo. Návrh zvýrazňuje hodnotu 125 ročnej budovy. Víťazný návrh od architektonického tímu z Florencie OPPS Architettura (Antonio  Salvi, Francesco  Polci, Filippo  Pecorai, Paola  Chiriatti) umožní nielen obnoviť architektonický význam Grösslingu, ale aj znovu objaviť spoločenskú a kultúrnu hodnotu, akú toto miesto má pre Bratislavu. Podľa poroty návrh najlepšie reaguje na požiadavku mesta vytvoriť pokojný mestský blok. Návrh v plnej miere využíva existujúce priestory, zvýrazňuje hodnotu a patinu 125 ročnej budovy, a zároveň vytvára fungujúcu prevádzkovú schému  kúpeľov, knižnice a kaviarne. Návrh prinavrátil pôvodný vstup do kúpeľov z roku 1895 na nárožie Medenej a Kúpeľnej ulice.  Autori počítajú aj s obnovou najstaršieho bazéna, tiež z roku 1895, ktorý zasypali pri prestavbe kúpeľov v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Obnovia sa tri sedacie bazény,  pribudne k nim parná sauna a fínska sauna, ktorá bude napojená na plavecký bazén. Návrh vytvára aj samostatnú saunovú zónu, miesta na masáže a kúpeľné služby, či vonkajší bazén. Záujem zapojiť sa do medzinárodnej architektonickej súťaže bol obrovský, v prvom kole prišlo 77 návrhov zo 17 krajín z celého sveta. Od leta do vyhodnotenia súťaže na návrhoch pracovalo  päť postupujúcich tímov: taliansky tím OPPS Architettura – Antonio  Salvi, Francesco  Polci, Filippo  Pecorai, Paola  Chiriatti;  slovenský tím Grau architects – MRCK Group; slovenský tím Tvar a Roar architekti – A-design;   český tím mar.s architects; a maďarský tím Deichler Jakab Stúdió Bt.

O víťazovi rozhodla medzinárodná porota:  Ilja Skoček (SK) – architekt, predseda Slovenskej komory architektov, predseda poroty Lászlo Kovács (HU)   prevádzkový riaditeľ budapeštianskych kúpeľov Adam Halíř (CZ) – architekt, www.projektil.cz  Henrieta Moravčíková (SK) – teoretička architektúry, Fakulta architektúry STU v Bratislave

Peter Lényi (SK) – architekt, www.2021.sk, vedúci útvaru súťaží MIB

„Súťaž bola osobitná preto, že pracovala s veľmi delikátnym architektonickým dedičstvom.

Nie často sa už v dnešnej Európe stáva, aby sa verejnou súťažou súťažilo také veľké zadanie, tak komplexné a historicky hodnotné. Tým sa otvorili dvere pre nápady od všetkých generácií architektov z rôznych krajín,“ povedala teoretička architektúry, členka poroty Henriety Moravčíková. Víťazný návrh podľa Moravčíkovej ponecháva pôvodnú substanciu celého komplexu skoro nezmenenú, len veľmi jemne a krehko sa dotýka pôvodnej štruktúry. „Návrh florentských architektov v sebe nesie mediteránnu hlbokú úctu k histórii. Tento vplyv vidieť aj na tom, akým spôsobom návrh pracuje s verejným priestorom pred kúpeľmi, kam vkladá verejné posedenie vo forme lavičky, čo jasne odkazuje na talianske mestá.“ Po tom, čo sa do kúpeľov doplnili všetky zamýšľané funkcie, zostala v priestore voľná plocha. Do tohto priestoru pribudne Mestská knižnica, teda ďalšia verejná funkcia, vďaka čomu celý Grössling otvorí verejnosti. Spojenie knižnice a kúpeľov je jedinečné, pretože obe verejné funkcie sa navzájom posilňujú.

Pri plánovaní financovania Grösslingu sme použili koncept projektového financovania. Náklady na prípravu projektu a projektovú dokumentáciu má v rozpočte mesto v budúcom roku (2021).  Do projektu by sa mal zapojiť aj štát prostredníctvom Slovak Investment Holding, okrem iného investuje aj do kultúry a kreatívneho priemyslu. „Spojenie kúpeľov a knižnice má potenciál finančne udržateľného projektu, a preto sme radi, že s mestom môžeme rokovať o investícii do rekonštrukcie časti areálu,“ povedal Ivan Lesay, generálny riaditeľ Slovak Invesment Holding. Ďalšie zdroje na rekonštrukciu budú financované z bankových úverov. Model financovania aj v čase prevádzky bude nastavený tak, aby bol udržateľný, a zároveň pre obyvateľov mesta dostupný, pričom nie je cieľom vytvárať zisk, vnímame to ako službu obyvateľom. Rekonštrukcia Grösslingu je naplánovaná v postupných fázach. Budúci rok sa má začať revitalizácia parku, verejného priestoru pred budovou, a postupne budú nasledovať ďalšie časti. Rovnako otváranie bude postupné. Kúpele Grössling, s dobovým názvom „Pozsony fürdő“, po nemecky nazývaný aj ako „Bad Pozsony“, otvorili v máji 1895. Projekt budovy navrhol v roku 1893 viedenský architekt Adalbert Swoboda, autor kúpeľov Zentralbad vo Viedni. Okrem hygienických potrieb ponúkali hosťom aj široké spektrum vodoliečebných služieb. Keď ich kapacita prestala postačovať, pribudlo v roku 1914 nové krídlo od architekta a staviteľa Lajosa Gratzla, ktoré rozšírilo kúpele o tri nové bazény, parnú a teplovzdušnú komorou. Najpompéznejšou novinkou bol veľký plavecký bazén s dĺžkou takmer 25 metrov a šírkou 9 metrov. Po vzniku Československa sa na fasáde budovy objavil centrálny nápis „Kúpeľný ústav“ a bazén začal zohrávať kľúčovú rolu pre rozvíjajúci sa bratislavský plavecký šport. Posledné rozšírenie kúpeľov z rokov 1929 a 1930 od architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia prinieslo funkcionalistickú dostavbu so šatňami a novým vstupom z Vajanského nábrežia.  Víťazný návrh spolu s ďalšími ocenenými návrhmi nájdete grossling.sk/vysledky-sutaze. Pre verejnosť je pripravená výstava na Komenského námestí, kde si bude môcť ocenené návrhy pozrieť hneď, ako to okolnosti dovolia.

Foto: Miroslav Košírer

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

Ďalšie články