ISSN 1338-032X

B Gröhling: Ambíciou našich noviel zákonov je dosiahnuť modernejšie a slobodnejšie školstvo

MŠVVŠ SR |MM| Modernejšie a slobodnejšie školstvo. To je ambícia realizácie systémových opatrení a noviel zákonov, ktorým sa Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, napriek pretrvávajúcej zlej situácii ohľadom koronavírusu, aktívne venuje. Úpravou a následnou nadväznosťou ďalších opatrení prejde Školský zákon, Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch a novej podoby sa dočká aj Zákon o odbornom vzdelávaní.

Témou posledných dní je zastavenie šírenia ochorenia Covid-19. Je však nutné prinášať aj potrebné zmeny. „Preto odkedy sme nastúpili, vytvárame nové projekty či výzvy, prinášame programové opatrenia a riešenia. Spomeniem otvorenie trhu s učebnicami, investície do digitálnych technológií, znižovanie byrokracie, výzvy na vybavenie jedální, nákup kníh či najnovšiu výzvu na projekt „Múdre hranie“ pre materské školy,“ priblížil šéf rezortu školstva Branislav Gröhling. Okrem toho sa naďalej pracuje na systémových opatreniach, ktoré budú realizované vďaka Fondu obnovy a programu REACT-EU.

Na mnohé z chystaných krokov je potrebná zmena zákona. „Prinášame novely zákonov, ktoré spravia naše školstvo modernejším a slobodnejším. Na ne budú následne nadväzovať ďalšie opatrenia,“ doplnil minister školstva.

Jedným z nich je Školský zákon 245/2008.

Novela reflektuje podnety z praxe, napríklad sa zavedie maximálny počet 25 detí v ŠKD. Zmeniť sa má aj prijímacie konanie, ktoré by malo byť po novom ústretovejšie k žiakovi a strednej škole. Stredná škola bude zverejňovať kritéria jeden a pol roka vopred. Žiaci 8. ročníka ZŠ si tak budú môcť lepšie premyslieť svoj výber strednej školy. V prihláške žiak zadá poradie škôl a na základe tohto poradia nastúpi na prvú školu, na ktorú ho príjmu. Pre stredné školy to znamená, že sa zjednoduší proces prijímania, pričom žiakom ostane možnosť vybrať si viac škôl.

Zmení sa aj maturitná skúška, ktorá bude flexibilnejšia. „Umožníme maturantom robiť skúšku z viacerých dobrovoľných predmetov (aktuálne boli iba 2). Maturovať bude možné aj v skorších ročníkoch, keď žiak preberie určené učivo a ukončí rámcový učebný plán,“ priblížil Gröhling. Na niektorých gymnáziách totiž študenti preberú celý dejepis už v 2. ročníku a žiak sa môže na maturitu z neho prihlásiť už v 3. ročníku. Môže si tak rozložiť sily na viac ročníkov a individuálne si naplánovať maturitu aj z ďalších predmetov.

Rezort školstva chce rovnako umožniť ukončiť základnú školu aj tým žiakom, ktorí boli doteraz odsúvaní na okraj vzdelávacieho systému. „Testovanie 9 bude slúžiť hlavne na získanie spätnej väzby pre žiakov, aj pre školy a poskytne informácie o ich vedomostiach z vyučovacích jazykov a matematiky. Zároveň umožní získať nižšie stredné vzdelanie aj tým, ktorí ho z rôznych dôvodov nezískali, napríklad boli neprávom zaradení do špeciálnej školy, alebo majú mentálne znevýhodnenie – variant A, a tomu bude prispôsobená aj požadovaná percentuálna úspešnosť.“

Od septembra 2021 je na stole tiež povinné predprimárne vzdelávanie detí. Jeho absolvovanie bude umožnené aj v nesieťových materských školách na obdobie nastávajúcich troch rokov. „Nebudeme robiť rozdiely medzi zriaďovateľmi, prioritne nám ide o dieťa a o jeho vzdelávanie,“ dodal minister školstva.

Zníži sa aj byrokratická záťaž pre učiteľov a školy. Prvá časť debyrokratizácie prebehla cez vyhlášky, teraz sa zo zákona presúva pedagogická dokumentácia do vyhlášok s tým, že bude špecifikované, čo a v akej forme sa požaduje a kontroluje.

Jedným z už predstavených opatrení je otvorený trh s učebnicami pre 1. stupeň základných škôl. Školám sa umožnil výber učebníc, aby ich neplatili rodičia, ale štát. Následne je na pláne otvoriť trh s učebnicami aj pre 2. stupeň základných škôl a stredné školy.

Zamýšľanou efektívnou zmenou je aj využívanie zdrojov v školstve. „Školy budú môcť tvoriť „klastre“, v rámci ktorých môžu vyžívať personál, napríklad ekonómku, učiteľa IT, inkluzívny tím. Čiže dve menšie školy sa môžu deliť o takúto personálnu podporu. Pod jedným klastrom by mohli fungovať aj ŠKD alebo jedálne,“ dodal Gröhling.

Novelou prejde aj Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch 138/2019.

Tá bude riešiť 5 kľúčových oblastí. Prvou z nich je koordinátor digitálnych technológií. V roku 2021 bude posilnená digitalizácia škôl aj personálom a potrebnými pozíciami na škole. „Vytvárame preto novú pozíciu, v rámci ktorej bude mať tento koordinátor digitálnych technológií na starosti digitalizáciu, správu siete, správu e-testov, prípravu učiteľov a žiakov na prácu s digitálnymi technológiami.“

Inak bude po novom prebiehať aj vzdelávanie učiteľov. Učiteľom sa umožní profesijný rozvoj a vzdelávanie aj cez neštátne inštitúcie. Platí to pre kvalifikačné, funkčné, špecializačné, predatestačné, či inovačné vzdelávanie.

Rezort školstva chce tiež podporiť šírenie príkladov dobrej praxe a inovovať vzdelávanie. Preto sa zavedie register na podporu inovatívnych metód výučby, ktorý bude zverejnený na webe ministerstva. Táto databáza bude obsahovať všetko, čo sa učitelia naučia na akreditovaných kurzoch a následne z neho môžu čerpať, inšpirovať sa a využiť vo výučbe.

Školy chceme posilniť aj o odborníkov. Uľahčíme prechod ľudí, ktorí pracovali na vysokých školách a chcú prejsť do regionálneho školstva. Zároveň im bude možné započítať už odpracované roky praxe.

Odstránia sa aj niektoré ustanovenia týkajúce sa preukazovania bezúhonnosti, ktoré diskriminujú učiteľov.

Zmene sa nevyhne ani Zákon o odbornom vzdelávaní 61/2015. „Keďže som dlhodobo pôsobil v občianskom sektore a spolupracoval som so SOŠ, veľa zmien v tomto zákone som navrhoval v minulom volebnom období. Veľa z mojich návrhov si aj predošlé vedenie osvojilo. Teraz prinášame niekoľko ďalších zmien, ktoré prioritne uľahčia zapojenie sa do duálneho vzdelávania pre podniky aj pre žiakov.“ Patrí tam ľahšia certifikácia zamestnávateľov. V praxi to znamená, že sa zjednoduší vstup zamestnávateľov do duálneho vzdelávania, okruh sa rozšíri aj o nadnárodné a medzinárodné spoločnosti.

Taktiež sa uľahčí malým lokálnym podnikom zapojiť do duálneho vzdelávania prostredníctvom väčších zamestnávateľov. Zamestnávateľ s týmto označením môže pod seba následne združiť SZČO, malé podniky, stredné podniky a tak budú aj oni môcť poskytovať praktické vzdelávanie.

Menil sa aj termín pre vstup do duálneho vzdelávania. Pre žiakov je po novom možný do 31. augusta 2021. Doteraz sa museli zapísať do konca januára. Prváci tak po nástupe na strednú odbornú školu nemusia hneď nastúpiť do duálneho vzdelávania, ale získajú čas a môžu si to premyslieť a začať v druhom ročníku.

Po novom sa zmenia aj hodiny praxe určené v Štátnom vzdelávacom programe pre jednotlivé odbory. Doteraz boli tieto hodiny určené v zákone jednotne. Každý odbor má však iné požiadavky a špecifiká. Ďalšou zmenou je, že odborný výcvik bude môcť viesť aj učiteľ odbornej praxe, čím lepšie využijeme personálne kapacity školy.

Do duálneho vzdelávania sa môžu zapojiť aj materské školy, školské kluby detí a zdravotnícke zariadenia. Týchto zamestnávateľov už nebude nutné overovať, keďže sú už overení a štátom schválení.

Všetky spomenuté zmeny zákonov v najbližších dňoch pribudnú do medzirezortného pripomienkového konania. Novely boli odkonzultované s jednotlivými aktérmi či organizáciami.  „Pri niektorých krokoch a opatreniach sme našli zhodu, ale poviem aj, že pri iných pripomienky ostali, pretože sme mali na vec iný názor,“ uzavrel minister školstva s tým, že vyzýva aj verejnosť, aby posielali svoje podnety k týmto zákonom na emailovú adresu  opytajsaministra@minedu.sk. Zároveň im bude venovaný livestream na facebookovej stránke ministerstva školstva, a to 21. januára a 26. januára 2021 o 14.00h.

 

 

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno

Ďalšie články