Svet žije od zajtra na ekologický dlh

0
6

WWF Slovakia |MM| 

  • Tohtoročný Overshoot Day nastáva 28. júla, opäť skôr ako pred rokom.
  • V trende stále skoršieho termínu, bol naposledy výnimkou pandemický rok 2020.
  • Slovenský deň vyčerpania prírodných zdrojov Zeme nastal  už 3. mája 2022.
  • Earth Overshoot Day má jasný odkaz: čas sa kráti, náš prístup musíme meniť teraz.

Predošlý rok nastal Earth Overshoot Day, teda Deň, odkedy žijeme na ekologický dlh 30. júla 2021 a trend je neúprosný – od okamihu, kedy je deň vyčerpania prírodnej kapacity planéty známy, prichádza stále skôr. Prvé merania v 70. rokoch 20. storočia ho datovali na december (v roku 1971, kedy bol stanovený prvý raz, to bol 25. december). V súčasnosti nastáva už v júli, čo znamená, že ľudstvo už zhruba v polovici roka spotrebuje viac prírodných zdrojov, ako dokáže planéta v priebehu roka obnoviť.

Trend narušil naposledy pandemický rok 2020, kedy tento deň nastal 22. augusta. Platforma Global Footprint Network, ktorá dátum vyčerpania prírodnej kapacity Zeme zverejňuje, upozornila, že rok 2020 nám poskytol „bezprecedentnú príležitosť vidieť, že krátkodobo vieme znížiť spotrebu a využitie prírodných zdrojov.“

„Dostávame stále jasnejšie správy o tom, že náš prístup k planéte sa musí zmeniť, prinášajú ich expertné organizácie, ale dôsledky nášho prístupu cítime tieto dni v podobe extrémnej vlny horúčav už doslova na vlastnej koži. Deň, odkedy žijeme na ekologický dlh nás upozorňuje, že si „spotrebúvame budúcnosť“. Zároveň nám ukazuje, že len riešenia založené na šetrnom využívaní prírodných zdrojov a obnove prírodných prostredí nám môžu pomôcť uchovať zdravie planéty a aj nás všetkých,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Pri príležitosti Earth Overshoot Day konštatuje aj platforma Global Footprint Network, že jednotlivci majú silu ovplyvniť svoju spotrebu a zlepšiť situáciu vo svojich domovoch a v komunite, no „najväčší potenciál pre rozsiahlu zmenu majú vlády a firmy, keď zosúladia svoje politiky a stratégie s možnosťami planéty“. Platforma uvádza aj príklady, ako posunúť Deň, kedy začíname žiť na ekologický dlh. Predovšetkým je nevyhnutné ambiciózne znižovanie emisií CO2,  realizácia projektov ochrany a obnovy lesov, oceánov, riek a mokradí, ale aj zmena našich potravinových návykov.

Napríklad zníženie uhlíkovej zložky ekologickej stopy ľudstva o 50 % by posunulo Earth Overshoot Day o 93 dní. Ak by sme o polovicu znížili množstvo jedla, ktoré končí ako odpad, tento deň by sa posunul o 13 dní. Ak by sme celosvetovo znížili konzumáciu mäsa o polovicu a nahradili ho rastlinnou potravou, posunuli by sme ho o 17 dní. O zhruba osem dní by tento deň posunulo, keby sme obnovili les na ploche 350 miliónov hektárov. A ak by sme znížili rozsah kilometrov, ktoré ľudstvo ročne najazdí autami o 50 % a tretinu by nahradila verejná doprava a zvyšok jazda na bicykli či chôdza, tento deň by sa posunul o 13 dní.

S tipmi v oblasti stravovania má ambíciu pomôcť verejnosti aj nová kampaň WWF a Tesco: Dobré pre vás, dobré pre planétu, ktorá prináša šesť princípov, ako sa stravovať zdravo a zároveň udržateľne, patrí medzi ne znižovanie množstva potravín, ktoré končí ako odpad, alebo aj uprednostnenie rastlinných potravín. Produkcia potravín sa podieľa na zhruba 35% celkových globálnych emisií skleníkových plynov spôsobených človekom. Najvyšší diel zodpovednosti za „potravinové emisie“ nesie práve produkcia potravín živočíšneho pôvodu – mäsa, hydiny a mliečnych výrobkov, vrátane pestovania plodín na kŕmenie dobytka – tvorí až 57 % potravinových emisií.

„Posunúť“ Earth Overshoot Day je dnes jedna z kľúčových výziev, ktorej čelíme. Expertné organizácie tento rok zverejnili niekoľko správ, ktoré upozorňujú, že času nemáme veľa a zmena nastáva pomaly. V apríli Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) zverejnil správu, že teplota na Zemi už narástla v priemere o 1,1 °C nad predindustriálnu úroveň a ak chceme zastaviť otepľovanie na 1,5 °C , musia emisie oxidu uhličitého aj metánu začať klesať ešte pred rokom 2025. Každá investícia a každé politické i osobné rozhodnutie by tak dnes malo odrážať snahu vyhnúť sa kritickému scenáru. Pred niekoľkými dňami Medzivládna vedecko-politická platforma OSN pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) v správe upozornila, že rozhodnutia politikov a ekonomických lídrov sa stále pozerajú na prírodu cez prizmu krátkodobého ekonomického zisku a ignorujú ďalšie hodnoty – od vplyvu na kvalitu a zdravie ľudí, cez zmierňovanie klimatickej zmeny a predchádzanie prírodným katastrofám, až po príspevok ku kultúrnej identite. IPBES už v skoršom reporte upozornilo, že hrozí vyhnutie až miliónu druhov rastlín a živočíchov.

 

Pridať komentár

Zadajte svoj komentár!
Zadajte vaše meno