Začiatkom mesiaca v článku uverejnenom pod titulom „Druhý Černobyl nateraz nehrozí, aj keď únik radiácie zo Záporožskej atómovej elektrárne vylúčiť nemožno“ na základe šíriacich sa nevhodných a realite nezodpovedajúcich článkov sme uverejnili závažnú informáciu o týkajúcu sa Záporožskej jadrovej elektrárne v Enerhodare obsadenej okupačnou Ruskou armádou.
Druhý Černobyl tu jednoducho nehrozí, lebo nemôže.
Celý článok si môžete prečítať tu:
Na Ukrajine sa toho za dva týždne udialo hodne a dnes v súvislosti s touto elektrárňou bola zverejnená ďalšia závažná informácia – elektráreň bola odpojená od prenosovej sústavy.
Po uverejnení vyššie citovaného článku, sme o odborné stanovisko telefonicky požiadali dvoch odborníkov – bývalého dlhoročného inšpektora ÚJD pána L. Švorca a pána I. Sklenára, dlhoročného pracovníka JE Jaslovské Bohunice a VÚJE Trnava.
Porovnávať reaktory v Černobyľskej JE s reaktormi v JE Záporožská v princípe nemožno.
Jedine čo je možné, je porovnať inštalovaný výkon v jednotlivých reaktoroch. Prečo?:
– Černobiľský reaktor má označenie RBMK 1000 (Reaktor boľšoj mošnosti kanaľnyj 1000 MWe) je reaktor kanálový , moderovaný grafitom a chladený plynom CO2
– Reaktory v Záporožskej JE sú typu VVER 1000 (Vodo-vodjannyj energetičeskij reaktor tiež s výkonom 1000 MWe Sú moderované a zároveň chladené roztokom kyseliny boritej H3BO3, čiže palivo je stále ponorené vo „vode“
-aktívnu zónu RBMK tvorí palivo zasunuté do kanálov a tie sú v obklopené grafitovým moderátorom (spomaľovačom neutrónov) a teplo z paliva sa odvádza pomocou chladiaceho plynu, pričom to, čomu sa hovorí reaktor, netvorí kompaktnú oceľovú tlakovú nádobu ale je rozdelené do kanálov z ktorých sa odvádza horúci plyn na jeho tepelné využitie
– aktívna zóna VVER je umiestnená v uzatvorenej oceľovej tlakovej nádobe odolávajúcej tlaku až 20 MPa (skúšobný tlak) s premenlivou hrúbkou steny od 200 až do 250 mm.. Palivo je chladené roztokom kyseliny boritej a tá slúži zároveň ako moderátor – teda spomaľovač neutrónov potrebných na udržanie rovnovážneho stavu pri štiepení jadier paliva t.j. U235. To cirkuluje v potrubiach z húževnatej austenitickej ocele s hrúbkou stien cca 80 mm
– fyzikálne vlastnosti reaktora typu VVER sú také, že pri zvýšenom výkone stúpa aj teplota prostredia (chladiva) čo prináša so sebou stratu schopnosti udržať sa na výkone
– jadrové palivo (obohatený urán U235) počas prevádzky ale aj po vytiahnutí z reaktora je velmi silný rádioaktívny žiarič. Aby sa nemohol nežiadúco rozptýliť do okolia je chránené niekoľkými barierami.
– je to samotné hermetické pokrytie uránových tabletiek to je 1. bariéra proti úniku štiepneho materiálu
– je to vlastná tlaková nádoba reaktora čo je 2. bariera
– je to oceľový kryt nad šachtou, v ktorej je tlaková nádoba reaktora aj napojenými potrubiami čo je 3. bariera
– je to oceľobetónový kontaiment s hrúbkou steny okolo 1500 mm. čo je 4. bariera
Konteiment je opatrený sprchovacím zariadením celého vnútorného priestoru, v ktorom sú umiestnené všetky zariadenia pracujúce s rádioaktívnym médiom. Sprchovaním uvoľnenej pary pri prasknutí sa likviduje uvoľnená tepelná energia a znižuje sa tlak v konteimente, ktorý je počas prevádzky nižší ako atmosferický
Sprchovacie zariadenie patrí do systému havarijného chladenia. Je to súbor čerpadiel poháňaný z vlastného zdroja el. energie. V prípade jeho zlyhania je tu záložný zdroj zvonka. V prípade spomínanej JE je to linka napájaná z neďalekej vodnej elektrárne s výkonom okolo 330 MW pre všetky reaktory. A tá bola podrobená delostreleckému útoku. Okrem toho je ešte ako záložný zdroj el. energie vybudovaná dieselgenerátorová stanica (v kľude) s plným výkonom do 30 sec od vznesenia požiadavky na dodávku el energie
Oceľovo-betónový konteiment je navrnutý tak, aby odolal pádu dopravného lietadla
Havária Černobyľského reaktora mala pôvod v samotnom jadre reaktora, čo bola pri úmyselnom vypnutí ochrán reaktora personálom, príčina jeho výbuchu a čím sa vytvorili podmienky pre nekontrolovateľný rozvoj výkonu.
Pri ataku aktívnej zóny reaktora VVER zvonku, stoja v ceste najmenej štyri konštrukčné bariéry (konteiment, oceľový kryt na šachtou, tlaková nádoba a pokrytie paliva) a celý rad bezpečnostných ochrán a samotné fyzikálne vlastnosti reaktora.
Ivan Sklenár
Ďakujeme, že vďaka odborníkom môžeme prinášať kvalitné a relevantné informácie aj k tak vážnej a odbornej problematike, ako Jadrové elektrárne nepochybne sú.
Foto: (C) Denis Majko
