A musia byť výrazné, aby mali zmysel.
Teraz neviem, či ľuďom vyjadrovanie sa k odborným témam zostalo od „zaručene odborných“ debát o Covide, vakcinácii a na jednej strane následkoch jej odmietania a na strane druhej jej aplikácie, alebo ešte stále sa mnohí diskutujúci nevrátili k bežnému predkoronovému pivku v krčme štvrtej cenovej skupiny. A evidentne im to chýba.
K čisto odbornej problematike týkajúcej sa bezpečnosti cestnej premávky uverejnenej v článku pod titulom „Sereď mohla byť bezpečnejším mestom. Pokusy o účinnú prevenciu odignorovala samospráva“, diskutujúci mimo iné napísali:
Bezpečnostné prvky označujúce kritické miesta na komunikácii musia byť „krikľavé“, resp. počas dňa vo výraznej oranžovo červenej farbe a v noci v reflexnom vyhotovení. Tento systém s osadením presne rovnakých, resp. obdobných bezpečnostných prvkov je používaný po celom svete. Nevidíme dôvod, aby neboli použité v Seredi. A to aj pri nepochopení problematiky niektorými jedincami.
Celý článok nájdete tu:
Sereď mohla byť bezpečnejším mestom. Pokusy o účinnú prevenciu odignorovala samospráva
Nami navrhované bezpečnostné prvky patria do mesta.
Pre ilustráciu prinášame použitie týchto prvkov z Japonska (Hiroshima, Kjotó, Fuji, Ósaka, Tokyo):
V Japonsku bezpečnosť v cestenj premávke dohnali do dokonalosti označením snáď úplne každej prekážky, ktorá sa na ceste alebo chodníku nachádza.
Samozrejme, že o mimoriadne vysokom štandarde následne niet pochýb.
V súvislosti s nasledujúcou fotografiou je vhodné pozrieť si kombináciu plastových ohybných výstražných reflexných stĺpikov s inštalovanými reflexnými (používané sú aj blikajúce s nabíjaním zo solárnych minipanelov – práve takéto komponenty sme navrhovali používať aj my) komponentami na ceste. Kombináciou týchto komponentov je bezpečnosť účastníkov cestnej premávky podstatne zvýšená.
V Japonsku má ešte aj farebnosť svoje opodstatnenie. Jednoducho bezpečnosť neberú na ľahkú váhu, systém dodržiavajú všade tam, kde je nastavený a práve preto sú mimoriadne vyspelou krajinou, čo o nás žiaľ ani po viac ako troch desaťročiach po Nežnej revolúcii povedať nemožno.
Ďalší diskutujúci evidentne so značne obmedzeným rozhľadom, do diskusie napísal toto:
Vyzerá to hrozne. Keby sa to vtedy zaviedlo, dnes by sme o tom písali ako o gýči podobnom ako je nápis názvu kina. Nikde som také rárohy na cestách nevidel
To, že v rozhľade obmedzený jedinec nezaregistroval, resp. nepozná desiatky rokov zavedené štandardy vo svete, teda mimo priestor jeho pohybu neznamená, že štandardy nejestvujú a že by nemali byť akceptované aj u nás.
Nie, určite nejde o gýč a samozrejme je nebezpečenstvom pre vývoj spoločnosti, ak takíto jedinci zastávajú dokonca dôležité funkcie vo vedení štátu, alebo samosprávy a pre svoj mentálny deficit brzdia vývoj a modernizáciu spoločnosti.
V USA, konkrétne v štáte Florida odkiaľ pochádza dokumentácia, sú farebne a reflexne zvýraznené aj stĺpy na ktorých sú osadené pre vodičov dôležité dopravné značky. Samozrejme, že len tie najdôležitejšie.
Obdobné označenie sme navrhovali v našom projekte BEZPEČNÉ MESTO, ktorý však vedenie Mesta Sereď pred cca desaťročím žiaľ nepodporilo.
Obdobné bezpečnostné prvky sú štandardom samozrejme aj vo Veľkej Británii, Severnom Írsku, Írsku a ostatných štátoch vyspelej Západnej Európy.
Ale nielen tam. Slovensko a naše mesto už dávno predbehlo napr. aj Rumunsko a dokonca väčšina dedín, v ktorých pred niečo viac ako desaťročím nemali ani len vyasfaltované bočné cesty.
Áno, je to práve už spomenuté Rumunsko, ktoré nás predbehlo tak, že sa nám začína strácať za horizontom.
Štandardné a nami navrhované bezpečnostné prvky sú využívané aj v štátoch na severe Európy v Pobaltských štátoch Litve, Lotyšsku a Estónsku, kde je výrazne horšie počasie vrátane častej hmly častejšie ako u nás.
Ani Ukrajina už desaťročie čo do bezpečnosti cestnej premávky nie je pozadu a snaží sa bezpečnosť zvýšiť v maximálnej možnej miere.
Práve na Ukrajine sú priechody pre chodcov zvýraznené opätovne reflexne a to takto:
Ak si myslíme, že Slovensko je pupok sveta, mýlime sa. Vo využívaní štandardných bezpečnostných prvkov v doprave nás predbehli okrem už spomenutého Rumunska, dokonca aj krajiny Balkánu. Dopredu v bezpečnosti výrazné pokroky robí Kosovo, Albánsko a dokonca Bosna a Hercegovina.
Vedeniu mesta Sereď sme pred štrnástimi rokmi predstavili nielen v predchádzajúcom článku použité bezpečnostné prvky, ale aj ďalšie, ktoré sú štandardne používané v mestách na miestach, ktoré je potrebné viditeľne oddeliť od cestnej komunikácie (chodník, parkovisko a pod.), no nejedná sa o priestor mimoriadne frekventovaný, resp. nejedná sa o miesta exponované so zvýšenou hrozbou kolízie napr. do ostrovčeka.
Ide o tieto reflexné bezpečnostné prvky:
Práve vyššie zobrazené bezpečnostné prvky mali byť využité napr. pri OD Progres namiesto „veselých Veselického stĺpov“ vyhotovených snáď zo strategickej ocele a určite aj pred Slovenskou sporiteľňou na ul. M.R. Štefánika namiesto odpadových betónov, ktoré vedenie mesta na desaťročie použilo ako zátarasy proti parkovaniu áut šikmo do cesty.
A prvky vhodné do historickej zóny v meste:
Nami navrhované bezpečnostné prvky teda bez najmenších pochýb patria práve do mesta a nie na diaľnicu. Tam je určené úplne iné dopravné značenie a to s braním zreteľa na rýchlosť akou sa autá pohybujú a teda ich viditeľnosť z pohľadu vodiča.
Všetky tieto prvky sme navrhovali v meste použiť už pred štrnástimi rokmi. Na vlastné náklady sme zakúpili, do mesta priviezli a odprezentovali to, čo bolo v danom momente najlepšie, najmodernejšie a žiaľ vo svete už štandardom.
Na Slovensku by sme boli buď prvé mesto aplikujúce medzinárodné štandardy, alebo minimálne medzi prvými. Nestalo sa. Vývoj vo svete, ale aj okolo nás sme ale jeho ignorovaním nezastavili, len sme ho zaspali…
– – –
Fotografie: (C) Milos Majko
Mne sa tie prvky nepáčia, krikľavé farby patria na diaľnicu do mesta niečo elegantné, tmavé, reflexné prvky ok. Ale nemusí zas cesta vyzerať jak kolotoče.