Keby som bol odborníkom na strategickú komunikáciu, čo nie som, tak by som sa ľudí pýtal takto: myslíte si, že môžete denne zjesť 4 čokoládové torty a schudnúť 15 kíl? Lebo zjesť tony cukru denne je legitímne, podobne ako chcieť schudnúť 15 kíl. Ale naraz to určite nepôjde. Podobne, nemôžete naraz chcieť európsky životný štandard, európske istoty a bezpečnosť, európske slobody, ale zároveň chcieť, aby Ukrajina prehrala a Rusko vyhralo. Musíte si vybrať.
Lebo keď chcete žiť ako Európania, tak nemôžete nechať padnúť celú európsku bezpečnosť. Alebo potom to nechajte tak a nech sa naplní aj u nás „ruský svet“, ale potom sa môžete rozlúčiť s európskym životným štandardom, slobodami, nádejou na lepší život.
Je to reakcia na prieskum verejnej mienky od Ipsosu, ktorý zverejnil Denník N: 60 percent ľudí si myslí, že dodávky zbraní Ukrajine predlžujú vojnu, ale zároveň 64% chce zabrániť tomu, aby sa Slovensko dostalo do ruskej sféry vplyvu. Odhliadnuc od toho, 64% je dosť málo a znamená, že takmer tretina obyvateľstva nedokáže pochopiť, že žiť v ruskej sfére vplyvu znamená diktatúru, úpadok, stratu slobody, stratu ekonomického progresu a akejkoľvek nádeje na normálny život, je to aj celkom zvláštny rozpor vo vnímaní reality. Lebo: keď prestaneme dodávať zbrane Ukrajine, Ukrajinci prehrajú. A keď Ukrajinci prehrajú, tak to bude najkratšia cesta, aby sme sa aj my dostali do ruskej sféry vplyvu. Čiže opäť platí, že veľká časť ľudí chce navzájom sa vylučujúce veci.
Tiež 44 percent ľudí hovorí, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia za mier. To znamená, že nechápu základnú vec: akceptovať, že vojnou možno dosiahnuť trvalú anexiu územia, znamená kolaps európskej bezpečnosti. A kolaps európskej bezpečnosti znamená, že po prvé, budeme žiť v stálom nebezpečí, po druhé, môžeme sa rozlúčiť s rastom životnej úrovne. A nemôžete chcieť aj stabilnú európsku bezpečnosť, aj ruské víťazstvo naraz. To sa nedá.
Tieto jednoduché logické rozpory by som vysvetľoval. Možno nie tým cca 20 percentám, ktorí sú asi ok s ruským svetom, lebo tých už asi nič nepresvedčí – hoci ja som si istý, že tí ľudia si neuvedomujú, čo si želajú. Možno ročný pobyt na ruskom vidieku im pomohol, ale to zase neželám nikomu. Ale vysvetľoval by som to tej tretine (možno aj viac), ktorá si želá európske životy, ale osud Ukrajiny je im ľahostajná. Lebo tam nejde o zaslepenosť, ale o to, že nechápu ten rozpor.
Musíme to vysvetľovať, dookola. Iná cesta neexistuje.
Zdroj: FB
