Asi tak bude vyzerať predvolebná kampaň najbližšie mesiace. Už dnes na billboardoch čítame jednoduché, ľúbivé a ľahko pochopiteľné slogany útočiace na úplne jednoduchých voličov nezamýšľajúcich sa nad tým, či sľuby aj pri tej najväčšej snahe, môžu strany naplniť.
„Lacnejšie energie“ či „lacnejšie potraviny“ – kto by ich nechcel? Otázka ale je iná – kto cenu energií a potravín stanovuje. Nie je to politik, ale trh. A dnes už vieme, že akékoľvek nie dobre nastavené regulácie a populistické hlúpe politické zásahy do trhu len narobia problémy, konflikty a v konečnom dôsledku požadované výsledky v prospech občana nedosiahnu.
„Urobíme poriadok“ – ako, kde a kedy? To sa nedozvieme a nevieme ani len, čo považuje za poriadok tvár vedľa sloganu. Ak sa predstava rovná dlhodobo verejne prezentovaným tézam – ďakujem!
Čakajú nás voľby predčasné, no kľúčové. Významovo by som povedal, že znovu je Slovensko na križovatke. A znovu budeme rozhodovať o jeho charaktere a o tom,či naše deti budú vyrastať v demokracii,alebo totalite, minimálne autoritárnom režime jedného človeka, ktorý podľa vlastných slov už dávno v politike byť nemal, no podľa výsledkov fungovania štátu pod jeho vedením, mal pomerne isto už dávno sedieť v base. Minimálne byť na okraji spoločnosti za to, že dovolil ukradnúť štát jeho občanom a ovládať ho zmrdmi, vagabundami a kriminálnymi živlami.
No a ešte tu máme prezliekačov kabátov zabúdajúcich na to, kde boli, čo robili a na čom sa podieľali.
Tri roky problémov občanov, obmedzení v súvislosti s opatreniami COVID-19 a zvyšovania cien energií, inflácie, výrazne narastajúcich nákladov na bežný život a s tým spojeného poklesu životnej úrovne ľudí zvádza voliť čokoľvek sľubujúce lepšiu budúcnosť.
Nezabudnime, zo sľubov sa nenajeme. Neverme populistom a vedzme, že politika u nás je súboj o moc a „koryto“.
Zakaždým kandidátom hľadajme konkrétne činy a dôsledne sledujme jeho osobnú históriu. A nenechajme sa znovu oklamať…