Liptovské múzeum |MM| Múzeum liptovskej dediny v Pribyline sa rozrastie o historicky cennú zrubovú sýpku. Originálna stavba zo začiatku 20. storočia bude medzi kópiami dedinských domčekov unikátom. Múzeum tak zachráni poslednú pôvodnú zrubovú sýpku v obci Pribylina.
Múzeu sa sýpku podarilo získať od darcu, ktorý ju nadobudol ako pozostalosť po starom otcovi. Ten ju postavil pravdepodobne po svojej svadbe v roku 1904. Na mieste, kde bude prenesená, bola v pôvodných projektoch skanzenu naplánovaná výstavba dvora hornoliptovských murovaných domov aj s hospodárskymi stavbami. „Pôvodne tu mala byť postavená kópia sýpky z Liptovských Matiašoviec. Preto je pre nás veľkou vzácnosťou, že sme mohli do zbierkového fondu prijať originálnu stavbu priamo z hornoliptovskej obce Pribylina,“ vyzdvihol Martin Hromada, riaditeľ Liptovského múzea.
Sýpky v minulosti slúžili najmä ako skladovací priestor na obilniny, ale používali sa aj ako miesto uskladnenia textílií, rôzneho náradia alebo cenností. „Vrchná šindľová strecha sýpok bola od ostatnej stavby oddelená klenbou, ktorá bola v prípade zrubových sýpok vymazaná hlinou. Tá jednak pomáhala vo vnútri udržiavať vhodnú teplotu, ale zároveň slúžila aj ako ochrana pred požiarmi, ktoré prichádzali často od strechy. Keď vznikol požiar, šindľová strecha sa zhodila a majiteľovi tak nevznikla veľká strata,“ priblížil kurátor Liptovského múzea Miroslav Nemec.
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline svojím sídelným usporiadaním pripomína vzhľad liptovských obcí z prelomu 19. a 20. storočia, ktoré vo svojej hlbšej minulosti nadobudli rôzne výsady. Domy pochádzajú z niekoľkých liptovských obcí, prevažne z dedín zatopených vodným dielom Liptovská Mara. Sú to kópie originálnych stavieb so zapracovanými architektonicky alebo umelecky významnými pôvodnými prvkami. Pýchou skanzenu je Kostol Panny Márie zo zatopenej Liptovskej Mary, ktorý je jedným z najstarších a najvýznamnejších sakrálnych objektov Liptova. Ďalším skvostom skanzenu je kaštieľ zo zatopených Parížoviec, ktorý patril medzi najstaršie zemianske sídla Liptova. Projekt transferu zrubovej sýpky sa realizuje vďaka schválenému projektu z Programu cezhraničnej spolupráce Interreg PL- SK.
