Vážení milovníci a priaznivci umenia,
Tatranská galéria pripravila pre Vás unikátny koncert, kde zaznie jedna z najpôsobivejších skladieb famózneho francúzskeho hudobného skladateľa 20. storočia Oliviera Messiaena s názvom Kvarteto na koniec časov.
Účinkujúci : slovenské hudobné zoskupenie v zložení Andrej Gál – violončelo, Juraj Tomka – husle, Jozef Eliáš – klarinet a Zuzana Biščáková – klavír, recitácia Kamil Mikulčík
- v stredu 13. septembra 2023 o 18.00.
Viac v tlačovej správe:
Koncert je súčasťou projektu: ART&HOLOCAUST
Číslo projektu: CLT03040
Programová oblasť: Podnikanie v oblasti kultúry, kultúrne dedičstvo a kultúrna spolupráca
Organizátor koncertu: Tatranská galéria v Poprade
Miesto konania: Elektráreň Tatranskej galérie v Poprade, Hviezdoslavova 12, Poprad
Termín podujatia: 13. september 2023 o 18.00
Autorka projektu: Anna Ondrušeková
Trvanie projektu: november 2022 – apríl 2024
Projekt podporili:
ART & HOLOCAUST získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Grantov EHP a je spolufinancovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a Prešovského samosprávneho kraja
Odkaz na národné webové sídlo: www.eeagrants.sk
Webová stránka projektu: www.artandholocaust.sk
Tatranská galéria v Poprade prináša v rámci medzinárodného projektu ART&HOLOCAUST dlhodobo pripravovaný koncert vynikajúcich slovenských umelcov. Hudobné zoskupenie v zložení Andrej Gál – violončelo, Juraj Tomka – husle, Jozef Eliáš – klarinet a Zuzana Biščáková – klavír návštevníkom predstaví jednu z najpôsobivejších skladieb famózneho francúzskeho hudobného skladateľa 20. storočia Oliviera Messiaena. Recitácia Kamil Mikulčík.
Slávne dielo Kvarteto na koniec časov Messiaen skomponoval počas druhej svetovej vojny v nemeckom tábore Stalag VIII-A pri Görlitzi, v ktorom sa skladateľ ako tridsaťdvaročný ocitol po zajatí jednotky, v ktorej slúžil. Počas zajatia v Stalagu v Görlitzi (VIII-A) si Messiaen mohol nielen ponechať svoju zbierku kompozícií, ale mohol dokonca aj písať nové skladby. Hoci nemal k dispozícii klavír, neustále komponoval. V tábore s ním boli traja ďalší hudobníci, klarinetista Henri Akoka, huslista Jean le Boulaire a šéf zdravotníckej služby, jeho nadriadený, violončelista Étienne Pasquiere. Messiaen pre nich napísal skladbu pod názvom interméde (intermezzo-medzihra), ktoré postupne obklopil ďalšími siedmimi časťami. Tak vzniklo Kvarteto na koniec časov.
Prvé uvedenie Kvarteta sa konalo pred takmer päťtisíc väzňami 15. januára 1941. Boli tam Poliaci, Francúzi a mnohí iní Európania z rôznych spoločenských vrstiev − roľníci, robotníci, intelektuáli, lekári, kňazi i profesionálni vojaci. Na koncert priviezli aj zranených na lôžkach a uložili ich pred sediacich poslucháčov. Musela to byť pre nich desivá a nezabudnuteľná udalosť. Mnohí z nich, počúvajúc „súdny deň “, určite nahliadli do svojej budúcnosti, verili v oslobodenie a v to, že ich trýznitelia sa raz budú zodpovedať „Všemohúcemu“. Ešte aj po mnohých desaťročiach Messiaen spomína, že nikdy potom už nikto nepočúval toto dielo s takou pokorou a hĺbavou pozornosťou, ako jeho publikum v ten mrazivý januárový deň.
Na pamiatku anjela apokalypsy, ktorý dvíha ruku k nebesiam hovoriac: „Už nebude viac čias.“
(začiatok kvarteta) – je zobrazený aj na plagáte k tomuto koncertu.
Kvarteto od O. Messiaena je „ živou“ spomienkou na hrôzu zajateckých táborov druhej svetovej vojny a rasovej nenávisti. Poukazuje na silu ľudskej moci, zla a nenávisti, s ktorými sa stretávame aj dnes v iných podobách a formách a ktoré sú v našej spoločnosti neustále badateľné, prítomné a nebezpečné. Mali by sme si ich pripomínať a poukazovať na podobné prejavy dejúce sa v súčasnosti medzi nami… (Zuzana Biščáková)
Súčasťou podujatia bude i recitácia v podaní slovenského umelca Kamila Mikulčíka. Prednesie báseň talianskeho spisovateľa Prima Léviho, ktorú pri tejto príležitosti preložila Zuzana Biščáková. Lévimu sa podarilo prežiť v koncentračnom a vyhladzovacom tábore v Osvienčime a o hrôzach podal dôležité svedectvo v knihe Se questo é un uomo (Je to človek?). Báseň v úvode knihy zachytáva myšlienky človeka, ktorý vidí hrôzu dejúcu sa navôkol a odovzdáva posolstvo pre ľudí.
Medailóny autora skladby a jednotlivých účinkujúcich, ktorí patria medzi najlepších slovenských umelcov vo svojom odbore pripájame zvlášť.
Sociálna spravodlivosť, rovnosť šancí, prístup k vzdelaniu a rešpekt k jazyku, kultúre a ľudskej dôstojnosti sú silnými nástrojmi na zlepšenie spolunažívania medzi všetkými skupinami obyvateľov našej spoločnosti, a to chceme naším projektom ART & HOLOCAUST podporiť.
– – –
Olivier Messiaen
(10. december 1908 – 27. apríl 1992) bol francúzsky hudobný skladateľ, organista, pedagóg a ornitológ. Jeho skladby zásadne ovplyvnila jeho hlboká katolícka viera a záujem o exotiku a vtáčí spev. V jedenástich rokoch začal navštevovať parížske konzervatórium, kde študoval hru na organ u Marcela Duprého a skladbu pod vedením Paula Dukasa. Bol excelentným študentom, ešte počas štúdia vyhral niekoľko skladateľských cien. V roku 1930 získal post prvého organistu katedrály La Trinité v Paríži, ktorý zastával takmer až do svojej smrti. V roku 1932 sa oženil s huslistkou Claire Delbos. Manželstvo sa však skončilo tragédiou, Claire po operácii úplne stratila pamäť a zvyšok života prežila v ústavoch. Ani ďalšie roky skladateľovho života neboli šťastné, počas druhej svetovej vojny bol povolaný do armády. V roku 1940 sa dostal do nemeckého zajateckého tábora Stalag VIII-A. Tu zložil jedno zo svojích najznámejších diel Kvarteto na koniec časov. Krátko po svojom prepustení v roku 1941 sa dal na pedagogickú dráhu, keď bol vymenovaný za profesora harmónie na parížskom konzervatóriu. V roku 1959 jeho manželka zomrela a Messiaen sa o dva roky oženil so svojou žiačkou, klaviristkou Yvonne Loriod. V roku 1966 získal titul profesora skladby. Medzi jeho žiakov patrili také osobnosti súčasnej hudby ako Pierre Boulez, Karlheinz Stockhausen, Iannis Xenakis a ďalší. Messiaenova skladateľská povesť rástla, v 60. a 70. rokoch získal niekoľko významných štátnych i zahraničných ocenení. V roku 1978 vystúpil z konzervatória a venoval sa už hlavne komponovaniu. V roku 1988 si jeho 80. narodeniny pripomenul celý hudobný svet. V Londýne bola pri tejto príležitosti uvedená jeho opera Sv. František z Assisi. V roku 1992 v Clichy skladateľ vo vysokom veku zomrel.[1]
Andrej Gál
Hru na violončele študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave u Mgr. K. Filipoviča a na VŠMU v Bratislave u Prof. J. Podhoranského. Absolvoval i majstrovské kurzy u R. Wallfischa a J. Waltza. Od r. 1997 do r. 2002 zastával post vedúceho violončelovej skupiny v rôznych medzinárodných orchestroch − Young artist’s festival Bayreuth, Internationale Junge Orchesterakademie a Idyllwild Summer Arts Festival U.S.A. Od r. 2001 je členom Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala a od r. 2016 zastáva post sólo violončelistu. V r. 2002 na letnej akadémii Praha-Viedeň-Budapešť získal s Zwiebel quartet Thomastik-Infeld cenu za interpretáciu Šostakovičových kvartet. Absolvoval majstrovské kurzy u členov Alban Berg, Smetana, Janáček a Bartók a Hagen kvartet. V r. 2008 absolvoval majstrovský semestrálny kurz vo švajčiarskom Bazileji u prof. W. Levina (LaSalle quartet) a R. Schmidta (Hagen quartet). Je členom ensemblov pre súčasnú hudbu Veni ensemble, Ostravská banda a bol spoluzakladateľom Quasars ensemble. Okrem toho hrá na barokovom violončele. Príležitostne pôsobí so súborom Musica Aeterna. Ako sólista spolupracoval s Janáčkovou Filharmóniou Ostrava pod taktovkou R. Kluttiga, so Slovenským komorným orchestrom, so Štát. filharmóniou Košice a s Quasars Ensemble. Spolupracuje v rôznych improvizačných zoskupeniach so skladateľom Mirom Tóthom, aktívny je ako člen Szidi Tobias and band, kde pôsobí s M. Vyskočánim, M. Osadským, M. Buntajom a R. Šimurkom. Koncertoval na mnohých významných pódiách a festivaloch napr.: Lincoln Center New York, Carnegie Hall New York, Parížske konzervatórium, Bachfest Leipzig, Pražská jar, Varšavská jeseň, Ostravské Dni novej hudby, Gaia − Vilnius, Tokyo − Opera City, Los Angeles, Berlín, Lisabon, Moskva, St. Petersburg…
Juraj Tomka
Vyštudoval hru na husliach v Bratislave (Konzervatórium, VŠMU) a vo Viedni (Universität für Musik und darstellende Kunst). Je víťazom niekoľkých interpretačných súťaží. Zúčastnil sa na husľových kurzoch viacerých významných hudobníkov (napr. Günter Pichler, Alfred Brendel, Miguel da Silva, Hatto Beyerle). V súčasnosti je prvým huslistom Mucha Quartet, ktoré je držiteľom mnohých ocenení, napr. Druhá cena a Cena publika na súťaži Premio Paolo Borciani v Taliansku (2014) či Prvá cena na Medzinárodnej súťaži komornej hudby Antonína Dvořáka v Prahe (2014). Ako sólista vystúpil viackrát so Štátnym komorným orchestrom Žilina, Štátnou filharmóniou Košice a Symfonickým orchestrom VŠMU. Účinkoval na rôznych festivaloch komornej hudby doma i v zahraničí – napr. Bratislavské hudobné slávnosti, komorný cyklus Slovenskej filharmónie, Albrechtina – (Ne)známa hudba, komorný cyklus vo viedenskom Musikverein či Schubertiade Schwarzenberg. Pôsobil v niekoľkých medzinárodných orchestrálnych telesách: International Youth Symphony Orchestra, Bremen, Wiener Jeunesse Orchester, Viedeň, European Union Youth Orchestra, pod vedením svetoznámych dirigentov.
Jozef Eliáš
Je absolventom Konzervatória (prof. Peter Drlička) a VŠMU (doc. Jozef Luptáčik) v Bratislave a doktorandského štúdia na Akadémii umení (prof. Alexander Stepanov) v Banskej Bystrici. Už počas štúdia sa zúčastnil majstrovských kurzov v Semmeringu (prof. Jiří Hlaváč). Dvakrát získal 2. miesto na svetovej súťaži Yamaha Music Scholarship Competition. V roku 2008 získal ocenenie „Zlatá nota Slovenskej sporiteľne“. Spoluúčinkoval s mnohými poprednými domácimi i zahraničnými orchestrami a komornými zoskupeniami, ako sú napr. Slovenská filharmónia, Bruno Wlater orchestra, Slovenské národné divadlo, Komorný orchester Bohdana Warchala, Capella Istropolitana, Český národní symfonický orchester, Quasars ensemble, Una anima dychové kvinteto, Slovenské dychové kvinteto, Societa rigata kvarteto, Bratislavské klarinetové kvarteto, Melos-étos ansámbel, ŠKO Žilina, ŠF Košice, Moyzesovo kvarteto. Je zakladajúcim členom Metropolitného orchestra Bratislava. V súčasnosti pôsobí ako prvý klarinetista Slovenskej filharmónie a profesor bratislavského konzervatória.
Zuzana Biščáková
Ukončila postgraduálne štúdium na Schola Cantorum v Paríži (E. Indjic, Diplôme supérieur de piano) a doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave (D. Varínska). Počas štúdia sa zúčastnila na mnohých medzinárodných súťažiach a absolvovala letné majstrovské kurzy (E. Indjic, M. Lapšanský, P. Jasmin, M. Bilson, S. Perticarolli, P. Toperczer a i.). V roku 1996 získala 1. miesto na Súťaži slovenských konzervatórií a v roku 1997 zvíťazila na Medzinárodnom festivale v Londýne. V roku 2002 získala na tomto festivale ocenenie za najlepšiu interpretáciu skladby slovenského autora. Verejne vystúpila s orchestrom Konzervatória v Žiline, s Košickou filharmóniou, Orchestrom slovenského rozhlasu. Účinkovala s Janáčkovou filharmóniou a Ostravskou bandou. Participovala na premiére skladby 6 pianos od S. Reicha, nahrávke diela Music in Changing parts Ph. Glassa a na mnohých ďalších projektoch so zoskupením Cluster ensemble, ktorého je členom. Zároveň je členom tria Sen tegmento (Nao Higano a Martin Adámek). Účinkuje na domácich a zahraničných festivaloch a koncertoch (Europaisches Haus Berlin, Chiba, Japonsko, Gaida festival vo Vilniuse, Melos – Étos v Bratislave, Ars Nova Cassoviae, Konvergencie, Orfeus, Space, Pohoda festival, Ostravské dny a i.) a nahráva pre Slovenský rozhlas.
Kamil Mikulčík
Narodil sa 18. novembra 1977 v Trnave a po absolvovaní štúdia na gymnáziu Jána Hollého v Trnave, študoval na Ekonomickej univerzite na fakulte Podnikového manažmentu v Bratislave a na Vysokej škole múzických umení odbor herectvo. Ako skladateľ hudby spolupracoval so Slovenským rozhlasom, ako aj s rôznymi slovenskými a českými divadlami ako autor scénickej hudby – SND, Štátnym divadlom v Košiciach, Divadlom Aréna, Radošinským naivným divadlom, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Mestským divadlom Zlín, Pražským divadlom Kalich, Štúdiom L+S, Divadlom J. Palárika v Trnave, Divadlom J. G. Tajovského vo Zvolene, Divadlom Jonáša Záborského v Prešove, Divadelním spolkem Frída a i. Produkoval a skomponoval hudbu na CD českej šansónovej speváčky Emy Márovej – Obchodnice s noční múrou (2007) a vydal sólový album Dáma v rýchliku (2012), kde texty Miroslava Válka zhudobnil Stanislav Šurin. V roku 2009 sa spolu s Nelou Pociskovou zúčastnili národného kola pesničkovej súťaže Eurovision Song Contest, z ktorého ako víťazi postúpili do moskovského semifinále. Z filmovej a televíznej tvorby možno spomenúť jeho účinkovanie vo filmoch Behind The Enemy Lines (2001), Za mestskými múrmi: Čierna Pani (2002), Muzika (2008), Lietajúci Cyprián (2010) a Zázračný nos (2016) a hral v seriáloch Medzi nami (2006), Ordinácia v ružovej záhrade (2008-2009) a Nesmrteľní (2010), Druhý dych (2012), Kolonáda (2013), Chlapi neplačú (2014), 1890 (2017), Sestričky (2018). Momentálne hrá v SND v predstavení Je úžasná, v Radošinskom naivnom divadle v predstavení Besame mucho, v rôznych tituloch Túlavého divadla, v Divadle v podpalubí, v predstaveniach Listy Emilovi, Meno a 69 vecí lepších ako sex v Štúdiu L+S, v Mestskom divadle Brno v predstavení Bítls, v monodráme Novecento – Legenda o pianistovi od Alessandra Baricca a predstavení Vytrvalý dážď od Keitha Huffa rovnako v Divadle v podpalubí. Bol členom, aranžérom a spoluzakladateľom a capellovej hudobnej formácie Fragile, ktorá vznikla v roku 2004 v Bratislave, dodnes vydala osem albumov a dostala viacero diváckych ocenení.