MIRRI |MM| V historickej budove Národnej rady SR sa pod vedením ministra investícií Richarda Rašiho uskutočnilo prvé zasadnutie Rady vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti Európskej únie. Táto platforma vznikla na základe požiadavky komunálnych lídrov posilniť podporu regiónov, miest a obcí, a to aj prostredníctvom efektívnejšieho využívania eurofondov.
„Minulé vlády potenciál eurofondov na rozvoj našich regiónov nevyužili dostatočne. Miesto toho, aby sa regionálne rozdiely potierali, sa začali ešte väčšmi prehlbovať. Od začiatku sme avizovali, že my to budeme robiť inak. Spolu s mojím štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom trávime takmer každý týždeň jeden až dva dni v regiónoch, stretávame sa s regionálnymi lídrami, starostami, primátormi, prednostami, ale aj zástupcami rôznych regionálnych združení a robíme takú politiku, aby sme žiadne rozhodnutie neprijali bez diskusie a aby sme žiadne nové povinnosti nepresúvali na regióny bez peňazí,“ povedal minister investícií Richard Raši.
Ministerstvo investícií reflektuje na potreby samospráv. Silnou požiadavkou regiónov bol i vznik Rady vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti EÚ. „Hneď od svojho nástupu sme ako nové vedenie ministerstva deklarovali snahu posilniť podporu regiónov, miest a obcí, a to aj prostredníctvom efektívnejšieho využívania eurofondov. Ak sú totiž eurofondy určené na potieranie regionálnych rozdielov, nemali by sme ich bezbreho míňať na podporu iných vecí,“ uviedol Raši.
Na prvom zasadnutí rady, ktorá má za cieľ posliniť podporu regiónov, miest a obcí a priniesť riešenia, ako čo najefektívnejšie využívať eurofondy, boli predostreté dôležité témy. Jednou z nich bola Informácia k plánovaným úlohám v oblasti podpory regionálneho rozvoja. Nosným bodom je plánované prijatie zákona o podpore prioritných okresov z dielne MIRRI, ktorý prinesie zásadnú zmenu paradigmy vymedzovania najmenej rozvinutých okresov (NRO).
„Dlhodobo avizujeme, že nie je fér nazerať na najmenej rozvinuté okresy iba optikou nezamestnanosti, ktorá ich definuje. Hlavným cieľom novej legislatívy preto napríklad je: odklon od nedostačujúcej definície NRO, ktorá bola vymedzená na základe jedného ukazovateľa – miery nezamestnanosti, zavedenie a definícia prioritných okresov zakladajúcich sa na zhodnotení ukazovateľov v sociálno-ekonomickej oblasti, demografickej oblasti či dostupnosti vybranej infraštruktúry. Táto zmena prinesie revolúciu v nazeraní na okresy, ktoré prioritne potrebujú našu pomoc a v nadväznosti na to kvalifikovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia na potieranie regionálnych rozdielov,“ vysvetlil šéf rezortu investícií Raši.
Ďalším dôležitým bodom programu bol Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024 vo vzťahu k činnosti Rady vlády Slovenskej republiky. „Je to nesmierne dôležité, pretože viacero legislatívnych úloh vlády SR svojim obsahom spadá pod činnosť rady a je možné predpokladať ich dopad na činnosť a financovanie územnej samosprávy. Ide napríklad o Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2025 a mnohé ďalšie,“ objasnil štátny tajomník Michal Kaliňák.
Diskusia sa týkala aj Informácie o strednodobom preskúmaní a zmene Programu Slovensko 2021 – 2027, ktorej výsledkom bude posúdenie výkonnosti programu a finálne rozhodnutie o pridelení sumy flexibility, ktorá je do rozhodnutia Európskej komisie o výsledkoch posúdenia strednodobého preskúmania zmrazená. „Slovensko má pripraviť priority, čo očakáva od eurofondov aj po roku 2027. Od predstaviteľov samospráv chceme vedieť, aké majú predstavy, na čo by sa mali financie z eurofondov prioritne použiť,“ informoval Raši.
Predložená bola i Informácia o procese národných konzultácií a príprave Východiskovej pozície Slovenskej republiky k politike súdržnosti EÚ po roku 2027. Slovensko plánuje otvoriť vnútroštátnu diskusiu a zrealizovať konzultačný proces k budúcej podobe politiky súdržnosti EÚ počas roku 2024.
Vďaka tomu, že v pôsobnosti rady sa užšie prepája oblasť regionálneho rozvoja a politiky súdržnosti EÚ, budú môcť byť skĺbené návrhy na riešenie modernizačného dlhu, nepriaznivej ekonomickej situácie, ale napríklad aj aktuálnych výziev slovenských regiónov spojených s klimatickou krízou či digitálnou transformáciou, s rozhodnutiami o využívaní podpory z eurofondov. „Vznik tejto platformy regióny prijali s nadšením. Všetci ocenili, že rada vlády bude akýmsi sitom, cez ktoré by mali prechádzať všetky zákony, ktoré sa týkajú samosprávy,“ dodal Kaliňák.
Rada vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti EÚ má 39 členov a okrem ministrov v nej majú svoje zastúpenie aj predstavitelia územnej samosprávy – lokálnu úroveň zastupuje predseda Združenie miest a obcí Slovenska a prezident Únie miest Slovenska, regionálna samospráva je zastúpená prostredníctvom predsedu Združenia samosprávnych krajov SK8 a troch zvolených zástupcov vyšších územných celkov. K členom Rady patria tiež zástupcovia akademickej obce, zamestnávateľských združení a zväzov, ale tiež splnomocnenci vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, rómske komunity a národnostné menšiny. Rada bude zasadať spravidla raz za tri mesiace alebo vždy podľa potreby.