MV SR |MM| Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uzavrelo zmier so žalobcom Ing. Andrejom Babišom v spore o ochranu osobnosti týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Mestský súd Bratislava IV schválil uznesením zo dňa 11. 10. 2024 zmier medzi Slovenskou republikou, zastúpenou ministerstvom vnútra, a Andrejom Babišom.
Na základe tohto súdneho zmieru ministerstvo vnútra uznalo, že žalobca Andrej Babiš bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom „Bureš“ v registračných protokoloch s číslom 25085 a že vedome s ŠtB nespolupracoval.
Andrej Babiš sa zaviazal, že voči štátu neuplatní žiadne nároky na náhradu škody ani na nemajetkovú ujmu v súvislosti s touto evidenciou a tiež že zoberie späť sťažnosti podané na Európskom súde pre ľudské práva a nebude si uplatňovať nároky na spravodlivé zadosťučinenie v peniazoch.
Ministerstvo vnútra pristúpilo k uzavretiu tohto zmieru po dôkladnom zhodnotení právnej situácie a ekonomických rizík spojených s pokračovaním súdneho sporu. Dali sme si vypracovať 2 nezávislé externé právne analýzy, ktoré potvrdili, že existuje vysoké riziko prehry v predmetnom súdnom konaní. Ak by sme v tomto súdnom spore neuspeli, Andrej Babiš by si mohol dodatočne uplatňovať vysoké finančné nároky na náhradu škody. Toto riziko bolo v kontexte efektívneho hospodárenia s verejnými financiami neakceptovateľné. Súdny zmier bol schválený príslušným súdom a je teda v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Preto sme rešpektovali odporúčania právnych analýz a uzavreli súdny zmier, aby sme predišli možným finančným stratám pre štát. Tento postup sme zvolili aj s ohľadom na to, že v minulosti, v skutkovo a obsahovo totožnom súdnom spore medzi Andrejom Babišom a Ústavom pamäti národa, súdy opakovane rozhodli v jeho prospech. Vo všetkých stupňoch súdneho konania vrátane Najvyššieho súdu, bol žalobca úspešný, čo výrazne oslabilo našu pozíciu v tomto novom spore. Ústav pamätí národa uspel len na Ústavnom súde kvôli tomu, že Andrej Babiš mal podať žalobu voči ministerstvu vnútra a nie voči Ústavu pamätí národa. Vzhľadom k tomu, že túto procesnú vadu napravil, podal žalobu voči ministerstvu vnútra a skutková situácia sa oproti sporu s ÚPN nezmenila, pravdepodobnosť prehry štátu v tomto spore je veľmi vysoká.
Našou prioritou bolo minimalizovať finančné dopady na štát a zabezpečiť hospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Uzavretím zmieru sme sa vyhli riziku vysokých nákladov, ktoré by mohli vzniknúť pri pokračovaní v spore a uplatňovaní finančných nárokov voči štátu. Tento postup je plne v súlade s našou snahou chrániť finančné záujmy Slovenskej republiky a zabrániť zbytočnému plytvaniu verejnými financiami.
Aj v prípade precedensu štátu proti Jaroslavovi Haščákovi sme videli, aké vysoké náklady môže mať neúspech v podobných sporoch, a preto sme aj v tomto prípade postupovali opatrne a zodpovedne.
Toto rozhodnutie bolo prijaté predovšetkým z nasledujúcich dôvodov:
- Dôkazné bremeno na strane MV SR: Ministerstvo vnútra malo povinnosť preukázať oprávnenosť evidencie žalobcu vo zväzkoch ŠtB. S prihliadnutím na doterajší skutkový stav v pôvodnom súdnom konaní voči ÚPN a predpoklad totožného hodnotenia príslušným súdom v tomto konaní sa ministerstvo vnútra nachádzalo v dôkaznej núdzi.
- Slabá pozícia ministerstva: V predchádzajúcom, skutkovo aj obsahovo identickom konaní, bol Ústav pamäti národa neúspešný na všetkých troch stupňoch súdnej sústavy. Opätovné konanie bolo vyvolané len v dôsledku otázky pasívnej legitimácie.
- Riziká spojené s neúspechom v spore: Neúspech v spore by so sebou priniesol povinnosť náhrady trov konania, právneho zastúpenia a existovala aj veľmi pravdepodobná možnosť, že žalobca by si uplatňoval náhradu škody alebo primerané finančné zadosťučinenie. Riziká spojené s neúspechom v právnom spore môžu viesť k vysokým finančným následkom, pričom náhrady môžu dosiahnuť stovky tisíc eur.