Konfederácia odborových zväzov SR |MM| Hoci ženy už nemusia bojovať o volebné právo a emancipácia výrazne pokročila, v oblasti verejného života, pracovných príležitostí, odmeňovania a následne aj výšky dôchodkov stále čelia znevýhodneniu oproti mužom. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien KOZ SR publikuje štúdiu venovanú rastúcej úlohe žien na trhu práce a úlohe odborov pod názvom „Karafiát to nespraví“, v ktorej o.i. upozorňujeme najmä na dôležité fakty o pracovnom postavení žien. Hoci majú slovenské ženy v priemere vyššie vzdelanie ako muži, ich miera zamestnanosti a odmeňovanie zaostávajú. Slovensky vo vyššom veku pracujú viac ako iné Európanky, zároveň patrí Slovensko medzi štáty s najvyšším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov.
Podľa údajov za rok 2023 malo vysokoškolské vzdelanie 30 % žien v aktívnom veku (15 – 64 rokov), čo je viac ako u mužov (22 %). Vo vekovej kategórii 25 – 34 rokov dosahuje tento rozdiel ešte väčšie rozmery: vysokoškolské vzdelanie má 48 % žien, ale len 31 % mužov. Napriek tomu ich miera zamestnanosti ostáva nižšia.
V roku 2023 sa miera zamestnanosti žien na Slovensku zvýšila na 68 %, čo je o 8 percentuálnych bodov menej ako u mužov (76 %). Tento rozdiel je vyšší ako v mnohých vyspelých štátoch – v Nemecku je miera zamestnanosti žien 74 %, v Holandsku 79 % a v Rakúsku 70 %.
Rozdiely v miere zamestnanosti je vidieť aj regionálne. Kým podiel pracujúcej populácie v aktívnom veku 15 až 64 rokov na východnom Slovensku bol v roku 2023 len 66 percent, v Bratislavskom kraji to bolo 80 percent. Rozdiel v miere zamestnanosti mužov nebol však až taký vysoký – na východe 71 percent a v Bratislavskom kraji 80 percent. Pri ženách však štatistiky ukazujú, že „východniarky“ si prácu hľadajú omnoho ťažšie – miera zamestnanosti žien tu dosahuje len 60 percent, kým v Bratislavskom kraji 81 percent. Najväčšie rozdiely v zamestnanosti medzi pohlaviami sú vidieť vo vekovej skupine 25 až 39 rokov, ktorá je najviac ovplyvnená rodičovskými povinnosťami.
Pritom miera zamestnanosti na východnom Slovensku je dôležitá aj z pohľadu demografickej krízy a národnej ekonomiky: kým populácia v aktívnom veku medzi rokmi 2025 a 2050 v Bratislavskom kraji vzrastie len mierne o 2 percentá, v Nitrianskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji klesne o 26 až 28 percent. Najmenej klesne práve v Košickom a Prešovskom kraji, a to o 14 percent.
Nedostatok žien na trhu práce bude mať preto vážne dôsledky v kontexte demografickej krízy. Do roku 2050 sa očakáva pokles populácie Slovenska o 330 tisíc obyvateľov a podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa zníži o 510 tisíc osôb.
„Výber vzdelania, ale aj ďalšieho povolania je tiež v rodinách formovaný rodovými stereotypmi. Nedocenené vzdelanie a diskriminácia žien na pracovnom trhu sa, samozrejme, odráža aj v uplatnení sa a v rozdielnom odmeňovaní na jednotlivých pracovných pozíciách. Ani na jednej pracovnej pozícií ženy nezarábajú priemernú mzdu danej pozície, pričom vždy zarábajú menej ako muži,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová. Na európskej úrovni už bola schválená smernica o posilňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania, ktorá však zatiaľ nebola transponovaná do slovenského právneho poriadku. Slovenská republika je povinná začleniť túto smernicu do svojich vnútroštátnych predpisov najneskôr do 7. júna 2026. „Zatiaľ nerovnosti v odmeňovaní stále pretrvávajú,“ dodala M. Uhlerová.
Slovensko tak naďalej patrí medzi krajiny s najvyšším rozdielom v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Kým priemer EÚ dosahuje necelých 13 %, na Slovensku je rozdiel v hrubom hodinovom zárobku až 16 %. Pri súčasnom tempe znižovania tohto rozdielu by sa vyrovnanie platov medzi mužmi a ženami dosiahlo až v roku 2050.
Rozdiel v odmeňovaní je spôsobený pretrvávajúcou horizontálnou segregáciou trhu práce. Ženy sú častejšie zamestnané v odvetviach a povolaniach, ktoré sú menej platené, ako napr. školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, predaj a upratovanie, kým muži dominujú najmä v priemysle, kde sú vyššie mzdy. Vertikálna segregácia a „sklenený strop“ uprednostňujú mužov na vyššie riadiace, manažérske a výkonné funkcie, takže ženy často ani nemajú možnosť dosiahnuť na vyššie mzdy. Navyše prestávky kvôli materskej a rodičovskej dovolenke a povinnostiam súvisiacim s výchovou detí znižujú šance žien na kariérny postup.
„Zamestnanosť žien je veľkou témou pre odbory. Nástroje na elimináciu rodových mzdových rozdielov už sčasti nájdeme aj v existujúcich legislatívnych opatreniach, napríklad zákaz diskriminácie je zakotvený v Ústave SR, v Zákonníku práce, či v tzv. antidiskriminačnom zákone, viac priaznivých opatrení však prináša transpozícia európskych smerníc. Spoliehať sa len na platnú legislatívu samozrejme nestačí. Dôležité je zvyšovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami spolu so zvyšovaním odborovej organizovanosti, pretože len týmto spôsobom vieme chrániť záujmy zamestnaných žien a zlepšovať ich pracovné podmienky, vrátane výšky miezd,“ zdôraznila prezidentka KOZ SR.
Slovensko potrebuje systematické riešenia na podporu žien na trhu práce. Zamestnanosť žien nie je len otázkou rodovej rovnosti, ale aj kľúčovou výzvou pre budúcnosť slovenskej ekonomiky. Väčšia podpora žien na trhu práce pomôže zmierniť negatívne dopady demografického poklesu a prispeje tak k sociálnej aj hospodárskej stabilite krajiny. Dnes publikovaná štúdia uvádza aj niekoľko potrebných riešení. Na zlepšenie situácie je nevyhnutné napríklad zvýšiť dostupnosť jaslí, škôlok a školských klubov, investovať do celoživotného vzdelávania, podporovať flexibilné pracovné úväzky, zvýšiť podiel žien v sektore s vyššou pridanou hodnotou a v neposlednom rade zabezpečiť väčšie pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami.