MIRRI |MM| Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ a štátny tajomník Radomír Šalitroš sa v Bruseli zúčastnili zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v oblasti kohéznej politiky. Hlavnou témou rokovaní bolo prispôsobenie politiky súdržnosti v aktuálnom aj budúcom období tak, aby dokázala reagovať na meniace sa priority a výzvy, ktorým čelí Európska únia.
„Od začiatku môjho mandátu sa chcem aktívne podieľať na vytváraní dynamickejšej a spravodlivejšej kohéznej politiky, ktorá bude reagovať na nové výzvy a zároveň plniť ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Pre Slovensko je kľúčové, aby nová rozpočtová architektúra EÚ neoslabila súdržnosť a aby fondy zabezpečili podporu všetkým regiónom, najmä tým menej rozvinutým,“ zdôraznil minister Migaľ.
Slovenská delegácia sa na rokovaniach zasadila za zachovanie súčasnej metodiky prideľovania financií, aby sa zabránilo poklesu prostriedkov pre menej rozvinuté regióny. Podporili aj pravidlo N+3, ktoré zaisťuje efektívnu realizáciu dlhodobých investícií a predbežné financovanie, čo pomáha regiónom rýchlejšie mobilizovať finančné prostriedky a poskytuje stabilitu v prideľovaní fondov.
Rokovania v Bruseli sú dôležitým krokom k zabezpečeniu spravodlivého a udržateľného financovania pre Slovensko aj v nadchádzajúcom programovom období. Minister Migaľ a štátny tajomník Šalitroš v Bruseli zdôraznili, že Slovensko stojí o silnú a stabilnú kohéznu politiku s dlhodobou víziou, ktorá bude efektívne reagovať na potreby štátov a regiónov a zároveň sa prispôsobí novým výzvam.
„Slovensko je pripravené prispôsobiť kohéznu politiku novým prioritám EÚ, ako je klimatická odolnosť, energetická bezpečnosť či spravodlivá transformácia území. Nesmie to však byť na úkor už existujúcich cieľov kohéznej politiky a vyrovnávania regionálnych rozdielov,“ uviedol štátny tajomník Radomír Šalitroš.
Pre Slovensko je dôležité, aby implementácia nových priorít EÚ nespomalila strednodobé preskúmanie eurofondov. To zahŕňa flexibilitu vo výške 1,98 mld. eur, čo predstavuje významný objem investícií, ktoré budú môcť byť použité až po schválení procesu strednodobého preskúmania zo strany EK. Ak sa tento proces predĺži, môže to negatívne ovplyvniť financovanie pripravených projektov.
Minister investícií Samuel Migaľ na rokovaniach tiež zdôraznil, že podmienky financovania z fondov EÚ musia byť jasné, primerané a nesmú vytvárať priestor na politizáciu. Slovenská delegácia zároveň podporila úlohu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskej prokuratúry (EPPO) v mechanizme finančnej kontroly eurofondov.
Otvorila sa aj diskusia o možnosti využitia nástrojov politiky súdržnosti na obranné účely, vrátane podpory infraštruktúry s duálnym využitím a vojenských účelov. „Investície do infraštruktúry s dvojakým využitím by mohli prispieť k rozvoju regionálnej infraštruktúry (napr. mosty, nemocnice) v zaostávajúcich regiónoch. Sme však pevne presvedčení, že ďalšie zmeny a úpravy nesmú byť na úkor implementácie existujúcich priorít,“ povedal minister Migaľ.
Slovensko pri budovaní kohéznej politiky po roku 2027 odporúča vychádzať z osvedčených prístupov. „Napríklad princípu partnerstva, teda participatívneho procesu pri príprave výziev v integrovanom územnom rozvoji, ktorý je postavený na potrebách miestnych a regionálnych partnerov,“ informoval minister investícií. Princíp partnerstva bol intenzívne využitý aj pri príprave Východiskovej pozície SR k politike súdržnosti EÚ po roku 2027, ktorá bola schválená Vládou SR vo februári 2025.
Slovenskí predstavitelia sa v Bruseli stretli aj s ministerkou pre rozvojové fondy Poľskej republiky Katarzynou Pełczyńskou-Nałęcz. „Poľsko je pre nás nielen silným partnerom, ale aj inšpiráciou, ako robiť veci v oblasti eurofondov efektívnejšie a lepšie. V intenzívnej spolupráci budeme pokračovať,“ uzavrel minister Migaľ.