KOZ |MM| Napriek technologickému pokroku a rastúcej ekonomike prichádzajú tisíce zamestnancov každý rok do kontaktu s nebezpečnými pracovnými podmienkami, ktoré ohrozujú ich zdravie, nielen fyzické, ale aj psychické, alebo ich dokonca pripravia o život. 28. apríl – Medzinárodný spomienkový deň na obete pracovných úrazov a chorôb z povolania, je každoročnou pripomienkou tragédií, ktoré sa odohrali na pracoviskách, ale aj výzvou k ich systematickému predchádzaniu.
Podľa oficiálnych údajov Inšpektorátu práce SR bolo v roku 2024 na Slovensku zaznamenaných 7 888 pracovných úrazov, z toho 25 s tragickým koncom a 55 zamestnancov skončilo s ťažkou ujmou na zdraví.
„Za každým úrazom je príbeh – kolega, sused, rodič alebo partner. Každému z týchto úrazov bolo možné predísť, ak by boli dodržané opatrenia a zamestnanci mali vytvorené bezpečné pracovné podmienky,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová. „Pre nás nie je 28. apríl len pietnou spomienkou, ale aj silným apelom na spoločnosť – musíme urobiť viac, aby zamestnanci pracovali v zdraviu vyhovujúcich a bezpečných pracovných podmienkach.“
Digitalizácia a nástup umelej inteligencie zásadne menia podobu pracovného sveta a zároveň prinášajú nové výzvy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. Automatizácia, práca na diaľku, platformová ekonomika či využívanie algoritmov pri riadení pracovných procesov transformujú nielen spôsob práce, ale aj to, ako, kde a za akých podmienok pracovníci pracujú.
Tieto technológie prinášajú množstvo výhod – vyššiu efektivitu, flexibilitu a nové príležitosti. Zároveň však so sebou nesú aj riziká, ktoré si vyžadujú novodobý prístup k ochrane zdravia. Digitálny dohľad, kyberšikana, neustála dostupnosť, izolácia pri práci z domu, zvýšený tlak na výkon či algoritmická kontrola práce môžu viesť k rastúcej záťaži na psychiku zamestnancov, k pocitom neistoty, stresu a vyhoreniu.
Tradičné nástroje BOZP často na riešenie týchto nových foriem psychosociálnych rizík nestačia. Preto je dôležité, aby sa prístup k ochrane zdravia zamestnancov vyvíjal spolu s technologickým pokrokom. Potrebujeme moderné, ľudsky orientované riešenia, ktoré budú reflektovať zmeny v spôsobe práce a zabezpečia, že technológie budú slúžiť ľuďom – a nie naopak.
Psychosociálne riziká sa čoraz viac ukazujú ako závažný problém verejného zdravia. Podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zažíva v EÚ takmer tretina pracovníkov stres, úzkosť či depresiu v súvislosti s prácou. Viac než štvrtina uvádza, že ich duševné zdravie bolo negatívne ovplyvnené pracovnými podmienkami. Výskumy Eurofound-u navyše upozorňujú, že vyhorenie postihuje až 20 % zamestnancov, v niektorých krajinách dokonca tretinu.
Aj keď sa na európskej úrovni o psychosociálnych rizikách diskutuje už takmer tri desaťročia, v právnych predpisoch stále chýba ich dostatočné ukotvenie. Tento legislatívny deficit bráni účinnej ochrane zdravia zamestnancov naprieč členskými štátmi. Preto Európska odborová konfederácia apeluje na jednotnú európsku legislatívu – záväznú smernicu, ktorá stanoví minimálne štandardy ochrany pred psychosociálnymi rizikami.
Existujúce prepojenie medzi psychosociálnymi faktormi – ako pracovné preťaženie, neistota zamestnania či nízka autonómia a vážnymi zdravotnými následkami, vrátane srdcovo-cievnych a pohybových ochorení, depresie či vyhorenia, sú neprehliadnuteľné. Najviac zasiahnuté sú zraniteľné skupiny – ženy, mladší pracovníci a osoby s nižším vzdelaním. „Je potrebné nahlas hovoriť aj o ekonomických nákladoch spojených s týmito psychosociálnymi rizikami. Napríklad depresia súvisiaca s týmito rizikami stojí EÚ až 103 miliárd eur ročne“, uviedla M. Uhlerová s tým, že „nedostatočné legislatívne zázemie znemožňuje efektívnu ochranu pracovníkov, pričom následky sú závažné nielen pre jednotlivcov, ale aj pre ekonomiku ako celok.“ Len záväzný právny rámec zabezpečí, že duševné zdravie na pracovisku nebude prehliadané, ale chránené rovnako ako to fyzické.
Zdravie a bezpečnosť na pracovisku nesmú byť vnímané ako vedľajší efekt ekonomického rozvoja, ale ako jeho základný predpoklad. Technológie môžu byť silným nástrojom zlepšenia pracovných podmienok – no len vtedy, ak budú zavádzané zodpovedne, s ohľadom na ľudskú dôstojnosť, zdravie a duševnú pohodu zamestnancov.
Medzinárodný spomienkový deň na obete pracovných úrazov a chorôb z povolania nám pripomína, že za štatistikami sú skutoční ľudia. Každý pracovník má právo na zdravé, bezpečné a dôstojné pracovné prostredie. Zvyšovanie povedomia, zlepšovanie legislatívy, dôsledné kontroly a aktívna úloha odborov sú nevyhnutné na to, aby sa úrazom spojeným s výkonom práce dalo predchádzať a aby sa zmeny v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti práce stali realitou, nielen nevyhnutnou reakciou na ďalšiu stratu.