MŠVVM SR |MM| Vzdelávanie dospelých sa v čase rýchlych zmien na trhu práce stáva nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti krajiny. Ministerstvo školstva preto buduje systém celoživotného vzdelávania, ktorý je založený na dátach, flexibilite a dostupnosti pre širokú verejnosť.
Tento prístup potvrdzuje aj nová publikácia Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) Rozvoj zručností dospelých: Aktuálne výzvy a strategické príležitosti, ktorá prináša komplexný pohľad na stav a vývoj kľúčových zručností dospelej populácie na Slovensku. Analýza vychádza z medzinárodného výskumu OECD PIAAC a nadväzuje na cielené úsilie rezortu systematicky mapovať úroveň kompetencií dospelých prostredníctvom národného projektu MOHOK.
Výsledky potvrdzujú dlhodobo známe výzvy – nízku mieru zapojenia dospelých do vzdelávania, výrazný pokles čitateľskej gramotnosti či pretrvávajúce bariéry, ako sú nedostatok času, finančné náklady a obmedzená ponuka flexibilných foriem vzdelávania. Zároveň však poskytujú pevný dátový základ pre nastavovanie verejných politík a konkrétnych opatrení, ktoré rezort školstva už dnes realizuje.
„Ak chceme, aby Slovensko obstálo v rýchlo sa meniacom svete, musíme ľuďom vytvoriť reálne podmienky na to, aby sa mohli učiť počas celého života. Dáta nám jasne ukazujú, kde sú bariéry aj kde má štát zasiahnuť. Preto rozvíjame flexibilné formy vzdelávania, uznávame zručnosti získané praxou a po prvýkrát zavádzame aj individuálne vzdelávacie účty pre dospelých,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker.
Ministerstvo školstva postupne zavádza systémové kroky, ktoré reagujú na potreby trhu práce smerom k vzdelávaniu dospelých. Podporuje rôzne formy celoživotného vzdelávania – od univerzít tretieho veku až po tréningové centrá pri stredných odborných školách, zamerané na rozvoj základných, odborných a remeselných zručností.
Dôležitou súčasťou zmien je aj uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania. Dospelí môžu získať osvedčenie o profesijnej kvalifikácii alebo absolvovať majstrovské skúšky a získať titul „majster“, ktorý slúži aj ako podklad pre získanie živnostenského oprávnenia. Rezort tým oceňuje reálne zručnosti nadobudnuté praxou a vytvára jasné prepojenie medzi vzdelávaním a uplatnením na trhu práce.
Ministerstvo zároveň rozvíja krátke a flexibilné formy vzdelávania, tzv. mikroosvedčenia. Ide o menšie vzdelávacie bloky, ktoré umožňujú rýchle doplnenie kvalifikácie bez nutnosti absolvovať celé štúdium. Tento prístup výrazne zvyšuje dostupnosť vzdelávania najmä pre pracujúcich ľudí.
Unikátnym systémovým opatrením je aj posilnenie poradenstva pre dospelých prostredníctvom jednotného portálu vzdelávania. Na jednom mieste budú mať ľudia vo veku od 16 do 65 rokov prístup k overenej ponuke kurzov a školení. Portál bude prepojený s tzv. individuálnymi vzdelávacími účtami, vďaka ktorým štát v pilotnej fáze od apríla 2026 prispeje na vzdelávanie sumou 200 eur pre 5 000 ľudí.
Skúsenosti krajín OECD potvrdzujú, že kombinácia flexibilných foriem vzdelávania, finančnej podpory a uznávania zručností výrazne zvyšuje účasť dospelých na vzdelávaní. Slovensko sa týmto smerom systematicky vydáva. Rezort školstva vzdelávanie dospelých nevníma ako doplnok, ale ako nevyhnutnú súčasť modernej vzdelávacej politiky.
Analýza dát PIAAC v národnom projekte MOHOK CVTI SR, ktorej autormi sú Dávid Pelošjan a Tomáš Runa, poukazuje na to, že dospelí na Slovensku ako najčastejšie dôvody a bariéry neúčasti na vzdelávaní uvádzajú pracovnú vyťaženosť alebo nedostupnosť kurzov v potrebnom čase. Časovú bariéru zvyšuje fakt, že väčšina vzdelávania prebieha prezenčne, a významnú prekážku predstavujú aj finančné náklady kurzov. Až pätina účastníkov si hradí vzdelávanie sama, čo mnohým bráni zapojiť sa.
Kľúčové zistenia z analýz
- Slovensko patrí medzi krajiny OECD s najvýraznejším poklesom zručností; čitateľská gramotnosť dospelých zaznamenala tretí najväčší pokles v Európe.
- Menej ako 30 percent dospelých sa zapája do formálneho alebo neformálneho vzdelávania, pričom účasť prakticky stagnuje. „Flexibilné formy učenia — online formáty, modulárne kurzy či mikrocertifikáty — môžu zásadne zlepšiť dostupnosť vzdelávania, najmä pre pracujúcich ľudí. Silná podpora vzdelávania dospelých, najmä pre zraniteľné skupiny — nízkokvalifikovaných, starších pracovníkov či ľudí v neistých formách zamestnania – môže zvýšiť pripravenosť pracovnej sily a podporiť adaptáciu na technologické zmeny. Zároveň môže pomôcť znižovať ekonomické rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľov,“ uviedli autori publikácie D. Pelošjan a T. Runa.
- Väčšina neformálneho vzdelávania sú krátkodobé kurzy, často povinné školenia (napríklad BOZP), ktoré udržiavajú základné zručnosti, ale neprispievajú k ich rozvoju.
- Hlavnými bariérami sú pracovná vyťaženosť, finančné dôvody a rodinné záväzky; najviac zasahujú ženy, mladých dospelých a osoby s vyšším vzdelaním.
- Povinné vzdelávanie tvorí nadpriemernú časť aktivít, pričom práve dobrovoľná účasť podporuje pracovný výkon a kariérny rast.
- Účasť na vzdelávaní koreluje s vyššími príjmami, čo potenciálne upravuje nerovnosti najmä medzi ženami, staršími pracovníkmi a ľuďmi s nižším dosiahnutým vzdelaním.
- Zavedenie pracovného voľna na vzdelávanie podľa skúseností krajín OECD (Fínsko, Švédsko, Rakúsko) môže výrazne zvýšiť účasť dospelých.
