MŠVVM SR |MM| Slovenskí 15-roční žiaci sa v štúdii PISA 2025 štatisticky významne zlepšili v prírodovednej gramotnosti a v matematike dosiahli výsledok nad priemerom OECD. V čitateľskej gramotnosti zostal ich výkon oproti roku 2022 štatisticky stabilný a pod priemerom OECD, zatiaľ čo priemer OECD od roku 2022 klesol vo všetkých troch oblastiach. Výsledky zároveň poukazujú na vysoký podiel žiakov bez základnej úrovne zručností a silný vplyv sociálneho zázemia. Na tieto výzvy reaguje rozširovanie povinného predprimárneho vzdelávania, nové kurikulum a postupné zmeny v sieti škôl.
„Pokles výsledkov sa stal problémom vzdelávacích systémov po celom svete. Slovensko však ukazuje, že tento trend nemusí byť naším osudom. V matematickej gramotnosti sme sa dostali nad priemer OECD a v ďalších oblastiach sme dokázali zastaviť prepad, ktorý pokračuje v mnohých krajinách. Je to dôvod veriť, že naše školstvo sa môže zlepšovať a našou úlohou je dostať ho ku každému dieťaťu,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker.
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) zverejňujú výsledky medzinárodnej štúdie OECD PISA 2025. Pre Slovensko ide o ôsmy cyklus merania. Na reprezentatívnej vzorke 15-ročných žiakov zo všetkých typov škôl, ktoré táto veková skupina navštevuje, štúdia sledovala, ako dokážu využívať svoje vedomosti a zručnosti v prírodných vedách, matematike a čítaní. Hlavnou testovanou oblasťou bola prírodovedná gramotnosť. Testovanie PISA 2025 sa uskutočnilo v apríli 2025.
PISA 2025 zahŕňa 91 krajín a približne 760-tisíc žiakov, ktorí reprezentujú približne 33 miliónov pätnásťročných. „Globálne výsledky prinášajú dobré aj zlé správy. Celosvetový trend vo výsledkoch vzdelávania je klesajúci, pričom problémy sa týkajú čítania, matematiky aj prírodných vied. Slovensko sa nemá za čo hanbiť. V matematike je nad priemerom OECD a v prírodovednej gramotnosti zaznamenalo jeden z najväčších pokrokov, o 12 bodov oproti predchádzajúcemu meraniu. Za štyri roky sa nedá zmeniť všetko, ale dá sa dosiahnuť veľký pokrok,“ uviedol zástupca generálneho tajomníka OECD František Ružička.
Najvýraznejším zistením je zlepšenie v prírodných vedách. Slovenskí žiaci v tejto oblasti zlepšili svoj výkon a zároveň sa zmenšil odstup Slovenska od priemeru OECD. V matematike si udržali výkon na úrovni predchádzajúceho cyklu (+5 bodov) a dosiahli výsledok nad aktuálnym priemerom OECD (+6 bodov). V čítaní sa výkon oproti roku 2022 štatisticky významne nezmenil a táto oblasť zostáva najväčšou výzvou spomedzi troch základných gramotností.
„Výsledky PISA potvrdzujú, že reformy, ktoré sme spustili, mieria presne na slabé miesta nášho školstva. Rozširujeme predprimárne vzdelávanie, znižujeme rozdiely medzi regiónmi a meníme podmienky tak, aby dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia dostalo rovnakú šancu uspieť,“ doplnil minister.
Priemerný výkon krajín OECD sa oproti predchádzajúcemu cyklu znížil vo všetkých troch základných oblastiach. V matematike a čítaní klesli aj výsledky Česka, Poľska, Maďarska a Rakúska. Slovensko si v oboch oblastiach udržalo štatisticky porovnateľný výkon. Odlišný vývoj nastal v prírodných vedách, kde sa slovenskí žiaci štatisticky významne zlepšili.
V prírodných vedách sa štatisticky významne znížil podiel žiakov v rizikovej skupine a v matematike sa štatisticky významne zvýšil podiel najúspešnejších žiakov. Slovenskí žiaci dosiahli výsledok na úrovni priemeru OECD aj v oblasti „Riešenie problémov s využitím informatického myslenia“. Dotazníkové odpovede naznačujú aj zlepšenie školskej klímy, menej prípadov vyhrážania medzi žiakmi a menej hluku a neporiadku na hodinách. Výsledky sociálne znevýhodnených, ale úspešných žiakov zároveň ukazujú, že sociálne zázemie zvyšuje riziko slabého výsledku žiaka, neurčuje však jednoznačne jeho ďalšiu životnú dráhu.
PISA 2025 potvrdila, že najväčšou výzvou zostáva vysoký podiel žiakov, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň zručností, predovšetkým v čítaní. Výrazné rozdiely pretrvávajú medzi deťmi z rôzneho sociálneho prostredia aj medzi jednotlivými vzdelávacími dráhami. PISA zároveň ukazuje slabšie výsledky žiakov s častými absenciami a žiakov, ktorí opakovali ročník. Práve tieto skupiny potrebujú podporu skôr, než sa ich ťažkosti prehĺbia.
Ministerstvo na dlhodobé problémy reagovalo v predchádzajúcich rokoch viacerými navzájom prepojenými reformami. Povinné predprimárne vzdelávanie sa od septembra 2027 rozšíri na štvorročné a od septembra 2028 aj na trojročné deti, aby sa rozdiely v ich štartovacej pozícii vyrovnávali ešte pred nástupom do základnej školy. Od septembra 2026 zavádzajú všetky základné školy nový štátny vzdelávací program od prvého ročníka. Nový spôsob učenia kladie väčší dôraz na porozumenie, prepájanie poznatkov, riešenie problémov a využívanie vedomostí v reálnom živote. Postupná optimalizácia siete škôl má v spolupráci s regiónmi a zriaďovateľmi vytvoriť podmienky na to, aby mali deti prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a kvalifikovaným učiteľom bez ohľadu na to, kde žijú. Aktuálne výsledky PISA podčiarkujú potrebu pokračovať v rozbehnutých reformách..
„Výsledky OECD PISA nie sú pre nás iba medzinárodným porovnaním, ale predovšetkým dôležitým zdrojom poznania o tom, ako slovenské školstvo pripravuje mladých ľudí na reálny život. NIVaM zabezpečuje realizáciu štúdie na Slovensku, analyzuje získané dáta a premieňa ich na odborné podklady pre tvorbu vzdelávacích politík. Zistenia PISA využívame aj pri zavádzaní kurikulárnej reformy, ktorej cieľom je, aby si žiaci neosvojovali len vedomosti, ale dokázali ich používať, kriticky premýšľať, riešiť problémy a úspešne sa orientovať v meniacom sa svete.“
VÝSLEDKY V PRÍRODOVEDNEJ GRAMOTNOSTI
Slovenská republika dosiahla výkon na úrovni 475 bodov. Priemerný výkon krajín OECD bol 482 bodov. Výkon žiakov SR v prírodovednej gramotnosti sa nachádza pod priemerom krajín OECD. Výkon porovnateľný s výkonom SR dosiahli Portugalsko, Maďarsko, Dánsko, Španielsko, Chorvátsko, Luxembursko, Nórsko. Z krajín OECD dosiahlo významne nižší výkon ako SR osem krajín – Lotyšsko, Čile, Izrael, Island, Grécko, Kostarika, Kolumbia, Mexiko. V prírodovednej gramotnosti dosiahli naši žiaci výsledok v priemere o 13 bodov vyšší oproti výsledku dosiahnutému v roku 2022, čo je významný rozdiel. Ak porovnávame s rokom 2015, keď bola prírodovedná gramotnosť hlavnou sledovanou oblasťou, rovnako ako v cykle PISA 2025, výsledok našich žiakov bol v roku 2025 v priemere o 14 bodov vyšší, čo je taktiež štatisticky významný rozdiel. V doteraz realizovaných cykloch štúdie PISA sú od roku 2006 výkony žiakov SR v prírodovednej gramotnosti pod priemerom krajín OECD.
V roku 2025 sa svojím výsledkom do rizikovej skupiny zaradilo 26,6 % slovenských žiakov, čo je o 4,1 p. b. menej ako v roku 2022 (percentuálny podiel žiakov v rizikovej skupine v roku 2022 bol 30,6 %). Podiel slovenských žiakov v rizikovej skupine je porovnateľný s priemerom krajín OECD (25,7 %).
Čo sa týka jednotlivých typov slovenských škôl, ktoré boli do merania PISA 2025 zaradené, je možné konštatovať, že najvyšší podiel žiakov v rizikovej skupine bol v učebných odboroch SOŠ bez maturity (66 %) a na základných školách (36,4 %). V porovnaní s PISA 2022 došlo vo všetkých typoch škôl k zníženiu podielu žiakov v rizikovej skupine, žiaden z rozdielov však nie je štatisticky významný, percentuálny podiel žiakov v tejto oblasti pre všetky typy zapojených škôl je teda porovnateľný s percentuálnym podielom v cykle PISA 2022.
V porovnaní s predchádzajúcim cyklom merania sme zaznamenali nárast podielu najúspešnejších žiakov na 8-ročných gymnáziách (+12,1 p. b.); pri ostatných typoch škôl sa podiel štatisticky významne nezmenil. Celkovo je podiel slovenských žiakov v top skupine (5,1 %) nižší ako priemer OECD (7,2 %)..
Pre porovnanie uvádzame aj percentuálny podiel 15-ročných žiakov v top skupine v rámci Slovenska a v priemere krajín OECD. Podiel slovenských žiakov (5,1 %) v top skupine je o 2,1 percentuálneho bodu signifikantne nižší ako je priemer krajín OECD (7,2 %).
VÝSLEDKY V MATEMATICKEJ GRAMOTNOSTI
Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti výkon na úrovni 469 bodov. Priemerný výkon krajín OECD bol 463 bodov. Výsledok SR v tejto oblasti je nad úrovňou priemeru krajín OECD. Výkon porovnateľný s výkonom Slovenska dosiahli krajiny Dánsko, Litva, Fínsko, Taliansko, Švédsko, Nemecko, Spojené štáty americké. Z krajín OECD dosiahlo významne nižší výkon ako SR šestnásť krajín – Turecko, Lotyšsko, Portugalsko, Slovinsko, Maďarsko, Luxembursko, Francúzsko, Španielsko, Nórsko, Island, Izrael, Grécko, Čile, Mexiko, Kostarika, Kolumbia. Priemerné skóre slovenských žiakov sa oproti roku 2022 zlepšilo o 5 bodov, štatisticky sa významne nezmenilo.
V oblasti matematickej gramotnosti je percentuálny podiel slovenských žiakov, ktorí sa svojím výkonom zaradili do rizikovej skupiny na úrovni 32,2 %, čo je v porovnaní s percentuálnym podielom žiakov rovnakého veku v rizikovej skupine v rámci krajín OECD o 2,6 percentuálneho bodu menej (OECD: 34,9 %). Tento rozdiel je zo štatistického hľadiska významný.
Najvyšší podiel rizikovej skupiny je v učebných odboroch SOŠ bez maturity (72,9 %) a na základných školách (41,7 %). V jednotlivých typoch škôl sa podiel oproti roku 2022 štatisticky významne nezmenil.
Podiel žiakov v top skupine sa významne zvýšil na 8-ročných gymnáziách (+12,6 p. b.) a na základných školách (+1,6 p. b.). Celkovo je podiel najúspešnejších žiakov na Slovensku (9,1 %) významne vyšší ako priemer OECD.
VÝSLEDKY V ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI
Slovenská republika dosiahla v čitateľskej gramotnosti výkon na úrovni 448 bodov. Priemer krajín OECD bol 461 bodov. Tak ako vo všetkých predchádzajúcich cykloch, aj v PISA 2025 sa výkony slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti nachádzajú pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Výkon porovnateľný s výkonom Slovenska majú krajiny Chorvátsko, Nórsko, Maďarsko, Španielsko, Slovinsko, Luxembursko, Holandsko. Z krajín OECD dosiahli významne nižšie priemerné výsledky v porovnaní so SR žiaci z Izraela, Čile, Lotyšska, Grécka, Islandu, Kostariky, Mexika, Kolumbie. V porovnaní s rokom 2022 nedošlo vo výkone slovenských žiakov k zmene, údaje z týchto dvoch cyklov sú porovnateľné (.rozdiel 1 bodu nie je štatisticky významný).
V rizikovej skupine je 34,4 % slovenských žiakov; podiel sa oproti roku 2022 štatisticky významne nezmenil. Najvyšší podiel rizikovej skupiny je v učebných odboroch SOŠ bez maturity (78,1 %) a na základných školách (45,5 %)..
Ak podiel žiakov na Slovensku (34,4 %) porovnávame s podielom žiakov v priemere krajín OECD (31 %) môžeme skonštatovať, že percentuálny podiel slovenských žiakov v rizikovej skupine je významne vyšší ako v priemere krajín OECD (rozdiel predstavuje 3,3 p. b.).
Percentuálny podiel žiakov v top skupine (v dvoch najvyšších vedomostných úrovniach) sa oproti cyklu PISA 2022 nesignifikantne znížil z 3,4 % v roku 2022 na 3,1 % v roku 2025. Podiel slovenských žiakov, ktorí sa svojím výkonom zaradili do top skupiny je teda na úrovni roku 2022. Najvyšší podiel žiakov v top skupine bol na 8-ročných gymnáziách (18,4 %) a na 4- alebo 5-ročných gymnáziách (10,1 %).
v Ak porovnáme podiel žiakov na Slovensku (3,1 %) s podielom žiakov v priemere krajín OECD (5,5 %) môžeme skonštatovať, že percentuálny podiel našich žiakov v top skupine je významne nižší ako v priemere krajín OECD (o 2,4 p. b.).
VÝSLEDKY V DOMÉNE „UČENIE SA V DIGITÁLNOM SVETE – oblasť RIEŠENIE PROBLÉMOV S VYUŽITÍM INFORMATICKÉHO MYSLENIA“
V tejto tlačovej správe sa zverejňujú výsledky z oblasti riešenia problémov s využitím informatického myslenia; výsledky z oblasti samotného procesu učenia sa budú zverejnené v samostatnom dokumente v prvej polovici roka 2027..
Hodnota priemerného výkonu žiakov v krajinách OECD bola v PISA 2025 stanovená na 500 bodov, pričom slovenskí žiaci dosiahli výkon 497 bodov, čo je na úrovni priemeru krajín OECD. Výkon porovnateľný s výkonom Slovenska majú krajiny OECD Švédsko, Portugalsko, Španielsko, Nemecko, Francúzsko, Maďarsko, Nórsko. Z krajín OECD dosiahli významne nižšie priemerné výsledky v porovnaní so SR žiaci z Talianska, Islandu, Slovinska, Turecka, Čile, Grécka, Mexika, Kostariky, Izraela a Kolumbie.
Do skupiny žiakov s najnižšou úrovňou (úroveň 1 a pod úrovňou 1) riešenia problémov s využitím informatického myslenia sa svojím výkonom zaradilo 22,2 % slovenských žiakov, čo je percentuálny podiel porovnateľný s priemerom krajín OECD (22,7 %). Najvyšší podiel 15-ročných slovenských žiakov, ktorých zručnosti v oblasti riešenia problémov s využitím informatického myslenia nedosahujú v sledovanej oblasti ani základnú úroveň navštevoval v roku 2025 učebné odbory SOŠ (bez maturity) – 51,3 %. Podiel na základných školách je 27 %, v študijných odboroch SOŠ (s maturitou) – 17,8 %, v gymnáziách so 4- alebo 5- ročným študijným programom 4,2 % a v gymnáziách s 8-ročným študijným programom 1,6 %.
Ak sa zameriame na skupinu žiakov s najvyššou úrovňou (úroveň 5 a úroveň 6), môžeme konštatovať, že najvyšší percentuálny podiel predstavujú žiaci navštevujúci v roku 2025 gymnáziá s 8-ročným študijným programom 61,7 % a gymnáziá so 4- alebo 5- ročným študijným programom 46,0 %. Na základných školách predstavuje podiel žiakov na najvyšších úrovniach v oblasti riešenia problémov s využitím informatického myslenia 17,7 %, na študijných odboroch SOŠ (s maturitou) je to 21 % a v učebných odboroch SOŠ (bez maturity) je to 3,7 %.
Ak podiel žiakov na Slovensku (23,8 %) porovnávame s podielom žiakov v priemere krajín OECD (26,1 %) môžeme skonštatovať, že percentuálny podiel našich žiakov s najvyššou úrovňou je signifikantne nižší ako v priemere krajín OECD.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O ŠTÚDII OECD PISA 2025
Štúdia PISA poskytuje údaje o vedomostiach a zručnostiach 15-ročných žiakov zapojených krajín v troch stálych oblastiach – čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti a o podmienkach, v ktorých sa títo žiaci vzdelávajú. Uskutočňuje sa od roku 2000 v trojročných cykloch. Slovenská republika sa prvýkrát zúčastnila štúdie PISA v roku 2003, už ako členská krajina OECD. Hlavnou sledovanou oblasťou ostatného cyklu PISA 2025 bola prírodovedná gramotnosť. Do tohto cyklu štúdie sa zapojilo 91 krajín (38 krajín/ekonomík OECD a 53 tzv. partnerských krajín a regiónov). Celkovo bolo do testovania zapojených viac ako 760 000 žiakov celého sveta. Hlavného merania štúdie PISA 2025, ktoré realizoval NIVaM v období od 1. apríla do 30. apríla 2025, sa zúčastnilo 300 škôl (ZŠ, 4-ročné, 5-ročné a 8-ročné gymnáziá, SOŠ). Celkovo bolo na Slovensku otestovaných 6 684 15-ročných žiakov. Do cyklu PISA 2025 bolo zaradených niekoľko nových oblastí – Učenie sa v digitálnom svete ako inovatívna doména a cudzie jazyky ako voliteľná doména. Slovenská republika sa zapojila iba do testovania inovatívnej domény. Testovanie sa vo väčšine zúčastnených krajín, vrátane Slovenska, realizovalo výhradne elektronickou formou (online), teda žiaci vypracovávali dvojhodinový test na počítači. Po ukončení testu žiaci vyplnili žiacky dotazník, ktorým sa monitorujú postoje žiakov. Riaditelia zapojených škôl vyplnili školský dotazník, ktorého cieľom je monitorovanie prostredia, v ktorom sa žiaci vzdelávajú. Viac informácií o štúdii OECD PISA 2025, Národnú správu PISA 2025 pre Slovensko, podrobnejšie analýzy a trendy PISA nájdete na webovom sídle 2025 | NUCEM.