Legislatíva prijatá vládnou koalíciou po atentáte na premiéra Roberta Fica v Handlovej neobstála v plnom rozsahu pred Ústavným súdom SR. Ten v stredu 4. novembra rozhodol, že niektoré jej ustanovenia sú v rozpore s ústavou. Rozhodnutie sa týka aj pravidiel, ktoré obciam umožňovali zakazovať verejné zhromaždenia.
Predmetom posudzovania bol zákon o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku, verejnosti známy pod označením lex atentát. Národná rada SR ho schválila 27. júna 2024, teda ako reakciu na útok na predsedu vlády Roberta Fica. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval nesúlad s ústavou v časti ustanovenia, ktoré upravuje právomoci samospráv pri rozhodovaní o zákaze verejných zhromaždení.
Na Ústavný súd sa obrátilo 33 opozičných poslancov, ktorých v konaní zastupovala poslankyňa Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková. Výhrady smerovali k viacerým ustanoveniam zákona. Namietali najmä zásahy do práva na zhromažďovanie, ale aj skutočnosť, že legislatíva bola prijímaná v skrátenom legislatívnom konaní.
Podľa poslancov prijaté bezpečnostné opatrenia zasahovali do základných práv a slobôd spôsobom, ktorý prekračoval ústavne prípustné hranice. Ústavný súd sa návrhom začal zaoberať už vo februári 2025, keď 12. februára prijal jeho podstatnú časť na ďalšie konanie.