Prezidentka Zuzana Čaputová podala v piatok 6. októbra 2023 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.
Predmetným návrhom napáda zákon č. 239/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, schválený NR SR dňa 3. mája 2023.
K napadnutému zákonu bolo v druhom čítaní prijatých 36 pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov, čím v podstate došlo k prepísaniu takmer celého pôvodného návrhu novely Správneho súdneho poriadku. Pôvodný vládny návrh zákona bol teda zmenený a doplnený v značnej miere, ktorá podľa prezidentky nepochybne prekračovala bežné opravy a úpravy návrhu zákona.
Súčasťou napadnutého zákona je aj čl. III, ktorý bol ako celok doplnený do návrhu zákona na základe poslaneckého návrhu v druhom čítaní a ktorý novelou zákona o súdoch zavádza nový systém tvorby notárskeho rozvrhu. Táto právna úprava nebola súčasťou vládneho návrhu zákona a ani predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
Prezidentka je presvedčená, že zmeny a doplnenia zákona by mali byť predmetom riadneho legislatívneho procesu, ktorý poskytne dostatočný čas na odbornú a verejnú diskusiu, vrátane pripomienkového konania. Nedodržanie zákonom predpísaného procesu prijímania predmetnej právnej úpravy malo podľa prezidentky významný vplyv aj na jej vecné nedostatky, najmä na určitosť, zrozumiteľnosť a systémovosť textu právnej úpravy, ako aj na nedodržanie požiadaviek právnej istoty.
Ďalej sa článkom II napadnutého zákona mení zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napadnutý zákon tu komplexne mení definíciu pojmu nesprávny úradný postup pozitívnym aj negatívnym vymedzením.
Prezidentka sa domnieva, že zavedenie taxatívneho výpočtu situácií, ktoré je a nie je možné považovať za nesprávny úradný postup je kontraproduktívne, obmedzujúce, inherentne neúplné a ústavne nesúladné riešenie. Toto riešenie je navyše spôsobilé vyvolať potrebu prípadnej opätovnej novelizácie, resp. potrebu väčšej ingerencie súdnej moci pri implementácii týchto ustanovení v rozhodovacej praxi.
Zároveň, podľa názoru prezidentky, schválené znenie protiústavne stotožňuje inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, resp. spravodlivého zadosťučinenia, ako formy postihu orgánu verejnej moci, s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy, ako formy náhrady škody. Znenie schválenej právnej úpravy tak dopadá v neprospech všetkých fyzických osôb a právnických osôb, a to aj ústavne nesúladným spôsobom.