Prezidentka Zuzana Čaputová vystúpila v piatok 8. decembra 2023 s vyhlásením k rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry.
„Na ostatnom zasadnutí vlády bol schválený a prvýkrát zverejnený návrh zmien viacerých zákonov týkajúci sa trestného práva. Všetky navrhnuté zmeny sa majú udiať v skrátenom legislatívnom konaní, a teda bez odbornej diskusie.
Súčasťou navrhovanej zmeny je zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Táto inštitúcia vznikla pred takmer 20 rokmi za účelom boja s organizovanou kriminalitou a korupciou. Dôvodom vzniku tohto úradu bola okrem iného špecializácia na uvedené formy trestnej činnosti a vo výsledku zefektívnenie činnosti pri postihovaní týchto skutkov. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry predstavuje výraznú zmenu fungujúcej schémy orgánov na presadzovanie spravodlivosti.
Vládna koalícia navrhuje prerozdeliť agendu Úradu špeciálnej prokuratúry medzi krajské prokuratúry. Samotná rada Rada prokurátorov, tvorená reprezentantmi Krajských prokuratúr, však tvrdí, že tento krok by viedol k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii. Zároveň Rada prokurátorov citujem „dôrazne odmieta, aby k takýmto zásadným zmenám právnej úpravy v oblasti trestného práva dochádzalo skrytým spôsobom, teda vynechaním štandardného legislatívneho procesu.“
V kontexte navrhovanej zmeny sa nedajú prehliadnuť ani vyjadrenia mnohých koaličných politikov. Sú nimi kritické postoje k osobe na čele špeciálnej prokuratúry, a tiež k niektorým prokurátorom ÚŠP, ktorý oni sami uvádzajú ako jeden z motívov zrušenia špeciálnej prokuratúry.
Takýto krok sa javí ako účelový a neprípustný personálny zásah zo strany politickej moci do fungovanie prokuratúry.
Vládny návrh zmien oslabuje aj ochranu oznamovateľov korupcie. Z právnej ochrany vyberá jednu celú profesijnú skupinu, príslušníkov policajného zboru, a to len preto, aby bola odňatá ochrana konkrétnym vyšetrovateľom. Navyše, zákonom by sa mali zrušiť už aj vydané rozhodnutia v individuálnych veciach, čo predstavuje v právnom štáte retroaktívny a nelegitímny zásah do nadobudnutých práv oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Návrh tiež prináša významnú zmenu statusu oznamovateľa protispoločenskej činnosti, ktorá by znamenala výrazné oslabenie právnej ochrany ľudí, a skôr ich odradí, ako by ich motivovala k odhaleniu takejto činnosti.
Ďalšou oblasťou predloženého návrhu je úprava sadzieb viacerých trestných činov. Predkladatelia sa pritom odvolávajú na potrebu zosúladiť výšky trestov s trendami trestnej politiky v štátoch Európskej únie, pretože by nám údajne malo hroziť konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie. Zároveň však Európska prokuratúra už na základe predbežnej analýzy vládneho návrhu skonštatovala, že niektoré z navrhovaných zmien by už neboli schopné zabezpečiť, aby trestné činy proti rozpočtu EÚ boli na Slovensku trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty. Vystavujeme sa tým aj potenciálnemu riziku pozastavenia eurofondov.
Vážení občania,
predložený vládny návrh predstavuje zásadné zmeny v oblasti trestného práva, ktoré sa majú udiať bezdôvodne rýchlym spôsobom, bez dostatočnej odbornej prípravy, a bez komunikácie s laickou aj odbornou verejnosťou, vrátane prokurátorov. Argumenty, ktoré vládna koalícia na skrátené legislatívne konanie uvádza, takýto postup podľa môjho presvedčenia neodôvodňujú.
Takto závažné zmeny prijímané v skrátenom legislatívnom konaní považujem za postup v rozpore s princípmi právneho štátu.Napokon aj Európska komisia vyzvala vládu Slovenskej republiky, aby nepokračovala v tomto procese bez dôkladného zváženia a neuchýlila sa k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami.
Toto je iba niekoľko, avšak dostatok, dôvodov na to, aby sme zišli z kratšej cesty. A akékoľvek závažné legislatívne zmeny v oblasti trestného práva, vždy podrobili dôkladnej analýze a umožnili viesť odbornú diskusiu v riadnom legislatívnom procese.“