MS SR |MM| Ministerstvo spravodlivosti SR vyjadruje vážne obavy v súvislosti s priebehom súdneho konania pri objasňovaní úmrtia slovenského občana Jozefa Chovanca po zásahu polície v Charleroi. „Plne rešpektujeme nezávislosť belgických justičných orgánov. Považujem však za rovnako dôležité, aby v prípade, keď existujú vážne pochybnosti okolností úmrtia slovenského občana a jeho vyšetrovania, aby sa príslušné orgány s nimi vysporiadali. A v tomto prípade podľa nášho názoru tieto vážne pochybnosti naďalej existujú,“ uviedol minister spravodlivosti Boris Susko.
Jozef Chovanec zomrel po zásahu belgickej polície v Charleroi 27. februára 2018, pozostalí čakajú na rozhodnutie súdu už 6 rokov. „Chceme spravodlivosť pre pozostalých,“ povedal minister Susko.
Slovenská republika vstúpila do trestného konania ako tzv. partie civile (poškodená strana) 26. marca 2021. Sklamaná z doterajšieho priebehu súdneho konania je pozostalá manželka – pani Chovancová, s ktorou ministerstvo spravodlivosti komunikuje a ktorá zaslala v tejto súvislosti nasledujúce stanovisko:
„Vo valónskej časti Belgicka nemá ľudský život žiadnu cenu. Už šiesty rok čelíme ignorovaniu a arogancii moci zo strany belgických orgánov. Prokuratúra nechce nikoho stíhať za smrť môjho manžela a ocka mojej maloletej dcérky, dokonca žiada o zrušenie obvinení voči podozrivým. Sudkyňa a prokurátor kompletne odignorovali znalecké posudky, vypracované našou stranou, bolo povedané, že boli iba radcovia. Od začiatku nemáme dôveru, že smrť môjho manžela sa dostatočne vyšetrovala. Podľa právnikov podozrivých bolo vyšetrovanie dobre vedené a jediný vinník je on sám. Faktom však je, že môj manžel vystúpil z lietadla po vlastných a z cely bol vynesený ako vrece zemiakov, bez známok života,“ reagovala na priebeh súdneho konania.
Posledné pojednávanie v tejto veci sa uskutočnilo 25.-26. januára tohto roku na Chambre du Conseil. Ďalšie pojednávanie na ktorom sa očakáva vyhlásenie rozhodnutia súdu bolo vytýčené na 25. marca 2024.
Ministerstvo spravodlivosti SR v konaní žiada, aby doterajšie postupy belgických úradov boli preskúmané nadriadenými orgánmi, nakoľko z dostupných stanovísk súdnych znalcov vyvstali vážne pochybnosti o príčinách smrti občana SR. Závery posudkov našich znalcov sa totiž zásadne líšia od záverov posudkov znalcov, ktorých pôvodne ustanovil belgický súd, pričom chýbali niektoré štandardne odoberané biologické vzorky, ktoré by mohli nevyvrátiteľne preukázať spôsob smrti p. Chovanca.
Nepochopiteľná je tiež reakcia belgických znalcov menovaných súdom, ktorí sa pri určení spôsobu úmrtia nevysporiadali s protichodnými závermi našich znalcov, ktoré sú založené na existujúcich dôkazoch, a z ktorých vyplýva, že J. Chovanec mohol zomrieť v dôsledku konania iných osôb a nie v dôsledku sebapoškodzovania. Nejde pritom iba o závery slovenských znalcov, ale aj o názor uznávaného belgického forenzného experta, profesora Wim Van De Voorde. „Z judikatúry ESĽP vyplýva, že ak je jednotlivec pri zadržaní v dobrom zdravotnom stave a pri prepustení je zranený, zodpovedný štát to musí naležíte vysvetliť. Povinnosť orgánov za jednotlivca pozbaveného osobnej slobody je osobitne prísna v prípade jeho smrti,“ uviedla Marica Pirošíková, poradkyňa ministra spravodlivosti SR.
Podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby bolo vyšetrovanie považované za účinné v zmysle judikatúry ESĽP musia byť vyšetrené rôzne verzie udalostí a rôzne hypotézy, nemožno sa zamerať iba na jednu verziu prípadu. „Pri akýchkoľvek nedostatkoch vyšetrovania, ktoré znemožnia zistenie príčiny smrti alebo zodpovednej osoby alebo osôb, hrozí, že budú v rozpore s týmto štandardom,“ povedal minister Susko a dodal, že v tomto kontexte je obsiahnutá požiadavka promptnosti a primeranej rýchlosti.
Rýchla odpoveď orgánov vyšetrujúcich použitie smrteľného násilia môže byť všeobecne považovaná za nevyhnutnú pre udržanie dôvery verejnosti v ich oddanosť právnemu štátu a prevenciu akéhokoľvek zdania kolúzie alebo tolerancie nezákonných konaní. „Ak rozhodnutie, ktoré bude vyhlásené 25. marca 2024 nebude adekvátnou odpoveďou na nami identifikované nedostatky vyšetrovania, budeme sa vážne zaoberať možnosťou podania medzištátnej sťažnosti na ESĽP,“ vyhlásil minister Susko.
Poradkyňa ministra spravodlivosti Marica Pirošíková upozornila na periodickú správu Belgicka, prijatú Výborom OSN proti mučeniu (28.07.2021), v ktorej sa uvádza, že je naďalej znepokojený rozšírením zlého zaobchádzania a nadmerného používania sily zo strany policajných zložiek s tým, že v rokoch 2012 až 2016 len 20 % prípadov viedlo k trestnému stíhaniu a 59 % bolo zastavených.
Výbor zároveň opätovne vyjadril znepokojenie nad neefektívnosťou vyšetrovaní vykonávaných dozornými orgánmi, najmä Vyšetrovacím útvarom Stáleho výboru pre kontrolu policajných služieb (Výbor P), zloženým zo štatutárov, ako aj vyslaných príslušníkov polície, ktorý je zodpovedný za vyšetrovanie, ale musí tiež odhaľovať zlyhania polície a pomáhať jej pri ich náprave, čo môže viesť ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť polície.
Výbor požiadal zmluvnú stranu, aby prijala naliehavé opatrenia na nezávislé a transparentné preskúmanie zlého zaobchádzania a nadmerného použitia sily zo strany polície s cieľom implementovať potrebnú politiku prevencie a posilniť vnútorné a vonkajšie kontrolné systémy.
„Belgicku odporučil okamžite a proaktívne iniciovať nezávislé, dôkladné a nestranné vyšetrovanie všetkých obvinení z nezákonného násilia spáchaného príslušníkmi polície a zabezpečiť, aby medzi vyšetrovateľmi a údajnými páchateľmi neexistovalo žiadne praktické, inštitucionálne alebo hierarchické prepojenie a aby títo páchatelia boli v prípade uznania viny odsúdení na trest primeraný závažnosti ich konania a zabezpečiť, aby v prípadoch podozrenia z mučenia alebo zlého zaobchádzania boli podozriví počas vyšetrovania okamžite postavení mimo službu, “ uzavrela Marica Pirošíková.