MS SR |MM| Schvaľovanie moderných trestných kódexov sprevádza nie odborná, ale výsostne politická diskusia, v rámci ktorej sa narába predovšetkým s emóciami na úkor faktov. Myslí si to nová štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Katarína Roskoványi.
„Na Slovensku neplatí niečo ako pocitové trestné právo, ako sa to často prezentuje,“ zdôrazňuje K. Roskoványi. Celá problematika sa podľa nej v poslednom období zúžila na premlčacie lehoty, čo považuje za škodu. „Samotná premlčacia lehota nemá vplyv na objasnenie trestného činu a odhalenie páchateľa. Najdôležitejšie je, aby obete nahlasovali takúto trestnú činnosť čo najskôr. Len na podklade ich výpovedí a spolupráce môže štát odhaliť páchateľa a spravodlivo ho potrestať. A keďže trestné právo vyžaduje, aby vina bola páchateľovi dokázaná bez akýchkoľvek pochybností, k výsluchu obete je nutné zadovážiť dôkazy, ktoré jej výsluch podporia. Takýmito dôkazmi sú jednak biologické stopy, ale aj zranenia obete, ktoré je možné zabezpečiť iba hneď po spáchaní skutku, pretože časom sa zničia,“ zdôrazňuje K. Roskoványi. Po uplynutí dlhého časového obdobia sa podľa nej znižuje možnosť použitia niektorých dôkazov, ale aj spôsob ich získania.
Premlčacie lehoty boli v trestných kódexoch zavedené z dôvodu, že sila a dôveryhodnosť dôkazov, ako aj reálna možnosť ich vykonania, sa časom zmenšujú. „Dlhá premlčacia doba nič nemení na tom, že odhalenie páchateľa závisí od čo najrýchlejšieho oznámenia trestného činu zo strany obete. Ak sa tak stane a páchateľovi je vznesené obvinenie, tak začne plynúť nová premlčacia lehota stanovená zákonom,“ vysvetľuje K. Roskoványi. V praxi to podľa nej znamená, že po vznesení obvinenia a každými ďalšími úkonmi orgánov činných v trestnom konaní a súdov plynie nová lehota vo vzťahu k páchateľovi a teda nie je to žiaden dôvod na obavy, že by nedošlo k spravodlivému odsúdeniu páchateľa.
Policajné štatistiky navyše hovoria, že čím skoršie oznámenie trestného činu, tým rýchlejšie odhalenie páchateľa. „Z údajov, ktoré máme k dispozícii, vyplýva, že takmer polovicu nahlásených trestných činov sa podarilo objasniť v roku jeho spáchania. Čím neskôr bol trestný čin nahlásený, tým nižšia je šanca na jeho objasnenie,“ hovorí štátna tajomníčka. Vlani bolo napríklad objasnených celkovo 59 trestných činov znásilnenia. Z toho 48 bolo nahlásených v roku 2023, 10 bolo z roku 2022 a iba jeden prípad z roku 2021. „Ak sa pozrieme sa štatistiku za posledných 10 rokov, existuje iba jediný prípad, ktorý bol objasnený po viac ako desiatich rokoch od začatia trestného stíhania, teda po uplynutí nedávno schválenej 10-ročnej premlčacej lehoty,“ zdôrazňuje K. Roskoványi.
Podstatné tiež je, že za posledných osem rokov došlo iba v piatich prípadoch z takmer 800 nahlásených k začatiu trestného stíhania po desiatich rokoch od spáchania skutku. „Inými slovami, iba v piatich prípadoch došlo k podaniu trestného oznámenia po čase dlhšom ako 10 rokov. Ak teda vychádzame z faktov, kritika smerujúca k premlčacej lehote nie je na mieste a sú to argumenty založené na emóciách. Ako ženu ma veľmi mrzí, že namiesto toho, aby prebiehala racionálna, vecná diskusia, tak sa to zúžilo na strašenie žien a vytváranie negatívnych emócií, čo môže znížiť dôveru žien k orgánom činným v trestnom konaní,“ dodáva K. Roskoványi. Dôvera je pritom podľa nej tým najdôležitejším prvkom v prípade vyšetrovania takýchto skutkov.
Štátna tajomníčka tiež upozorňuje, že porovnanie premlčacích dôb v rámci krajín Európskej únie je pomerne zložité. „Práve preto vznikajú pri tejto komparácii nezrovnalosti. Každá krajina má vlastnú definíciu jednotlivých skutkov a tak je komplikované porovnávať nielen jednotlivé trestné činy, ale aj doby na ich premlčanie. Údaje, ktoré ministerstvo spravodlivosti zverejnilo, sú správne, pretože sme porovnávali premlčanie iba v základnej skutkovej podstate,“ vysvetľuje K. Roskoványi. Zároveň dodáva, že 10 – ročné premlčanie platilo pri znásilnení na území Slovenska do roku 2005, teda vyše 40 rokov. „Ak by sme chceli byť exaktnejší pri porovnaní premlčania v SR a ČR, mali by sme povedať, že premlčacia doba 10 rokov je na Slovensku iba v prvom odseku a v ďalších je to 15 rokov, čo je rovnaká doba ako v Českej republike,“ hovorí štátna tajomníčka.
Premlčacie lehoty boli upravené vo všeobecnej časti trestného zákona a teda platia pre všetky trestné činy uvedené v osobitnej časti. „Som presvedčená, že bol dostatočný priestor na diskusiu, veď návrh bol schválený vládou 6. decembra 2023 a následne prerokovaný a schválený Národnou radou SR 8. februára 2024, čo sú vyše dva mesiace, počas ktorých mohla opozícia predkladať zmysluplné pozmeňujúce návrhy k tejto problematike. Žiadne však podané neboli. Opozícia pritom predložila stovky pozmeňujúcich návrhov technického charakteru,“ tvrdí K. Roskoványi. Je všeobecne známe, že pribúdajúci čas má negatívny dopad na objasňovanie kriminality, čiže skrátenie premlčacích lehôt vo všeobecnosti je podľa jej názoru v poriadku. „Je však dôležité vytvoriť také podmienky, aby sa obete trestných činov nebáli nahlasovať takéto prípady v reálnom čase. Treba umožniť obetiam, aby pri nahlasovaní trestného činu mali pri sebe dôverníka, ktorý môže byť pri ich výsluchu, aby prekonali strach. Určite vidím priestor na to, aby sme zlepšovali podmienky pri nahlasovaní tejto trestnej činnosti. Prvým človek, ktorému sa tento človek zveruje, je vyšetrovateľ. Súhlasím s názorom, že by takýmto človekom mala byť žena a mala by sa tiež posilniť odborná pomoc zo strany psychológov, ale to už nie je otázka na ministerstvo spravodlivosti,“ dodáva štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti.