MŠVVM SR |MM| Predkladané novely vysokoškolských zákonov lepšie prihliadajú na potreby študentiek a študentov a upravujú odpustenie školného z dôvodu tehotenstva alebo trvalej starostlivosti o dieťa mladšie ako tri roky. Rezort školstva tento návrh skupiny poslancov, na čele s predsedníčkou školského výboru Paulou Puškárovou, víta a podporuje.
Novela zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách môže výrazne pomôcť najmä tehotným študentkám. Definuje študenta a študentku trvale sa starajúcich o dieťa, upravuje prístup vo vzťahu k tehotným študentkám a aj prístup k študentkám a študentom, ktorí sa starajú o deti mladšie ako tri roky, a to bez znižovania požiadaviek na ich študijný výkon.
„Predkladanú novelu zákona o vysokých školách vítam a podporujem. Rezort školstva poskytuje pri jednotlivých zmenách a úpravách súčinnosť. Zmenami, ktoré sa týkajú tehotných študentiek alebo študentov starajúcich sa o dieťa, sa chceme priblížiť k európskym štandardom,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker. Podľa neho v ostatných rokoch v európskom priestore narastá snaha vysokých škôl zlepšiť podmienky a podporu pre tehotné ženy, respektíve študentov-rodičov.
Podľa navrhovaných úprav má vysoká škola povinnosť prihliadať na ich potreby, najmä pri tvorbe študijných plánov, povoľovaní prerušenia štúdia a určovaní najdlhšieho celkového obdobia prerušenia štúdia. Novela zákona o vysokých školách zároveň umožňuje odpustiť školné z dôvodu tehotenstva alebo z dôvodu trvalej starostlivosti o dieťa mladšie ako tri roky.
Rektor vysokej školy bude povinný odpustiť školné vždy za prvý akademický rok prekročenia štandardnej dĺžky štúdia. V ďalších rokoch sa odpustenie školného ponechá na uvážení rektora, resp. podľa možností, ktoré si stanoví každá vysoká škola. Návrh vychádza z dĺžky rodičovskej dovolenky do troch rokov dieťaťa a možnosti umiestniť dieťa v troch rokoch do materskej školy.
Novela zákona č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania reaguje na nemožnosť akreditácie habilitačných a inauguračných konaní na vysokých školách bez predchádzajúceho vyhodnotenia vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania vysokých škôl zo strany Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.
Návrh predlžuje termín práva konať habilitačné konania a inauguračné konania podľa pôvodnej akreditácie do 31. 8. 2026 (v súčasnom znení majú vysoké školy toto právo do 31. 8. 2024). Dôvodom je, že hodnotenie vnútorných systémov, na základe ktorých si môžu vysoké školy tvoriť bakalárske, magisterské či ďalšie študijné programy, ešte nie je na všetkých vysokých školách ukončené. Niektoré školy preto nemôžu podať žiadosti o akreditáciu habilitačného a inauguračného konania.
„Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o kozmetické úpravy, avšak sú to dôležité zmeny pre vysoké školy, ktoré naprávajú legislatívne rozpory. Je to výsledok spolupráce rezortu školstva, vysokých škôl a Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo,“ uviedol štátny tajomník Róbert Zsembera k novele zákona a zabezpečovaní kvality.
Z dôvodu právnej istoty sa explicitne uvádza, že keď škola získa „novú“ akreditáciu, tak neukončené habilitačné konania a inauguračné konania sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov a ak škola nezíska „novú“ akreditáciu, tak po termíne 1. 9. 2026 sa všetky neukončené habilitačné konania a inauguračné konania zastavujú.
„Oba návrhy sú našou srdcovou záležitosťou. Právo menovať docentov a profesorov má v našom systéme dlhodobú tradíciu a je vrcholom kariéry pre mnohých tvorivých pracovníkov. Študentky a študenti, ktorí nám vychovávajú ďalšiu generáciu, si zase zaslúžia všetku našu podporu. Veľmi sa teším, že týmto legislatívnym návrhom im môžeme pomôcť, a to aj finančne,“ uviedla predsedníčka školského výboru NR SR Paula Puškárová.