Liptovské múzeum |MM| Lov patril odpradávna k životu človeka. V priebehu tisícročí sa z existenčnej nutnosti zmenil na zábavu. O tom, ako k tomuto prerodu došlo, hovorí výstava Od prežitia ku kratochvíli v Múzeu Čierny orol v Liptovskom Mikuláši.
V období praveku bol vzťah človeka s prírodou veľmi úzky. „Ľudia boli od prírody závislí, pretože tu nachádzali nielen potravu, obydlie, ale aj suroviny na výrobu nástrojov a odevov,“ uviedla archeologička Liptovského múzea Simona Sliacka.
Jeden z najstarších dôkazov o ľudskej činnosti na Liptove predstavuje fragment jelenieho parohu s viditeľnými rezmi a stopami po opracovaní. „Tento unikátny nález svedčí o tom, že už v období paleolitu – pred viac ako 50 000 rokmi – žili v okolí Bešeňovej pravekí ľudia, ktorí si túto krajinu zvolili za svoj domov,“ doplnila S. Sliacka.
Spôsob života našich predkov sa zmenil až s príchodom a adaptovaním poľnohospodárstva. Lov však ostal vítaným doplnkom stravy. V neskorších obdobiach sa z neho stal symbol rozptýlenia a potešenia.
Na výstave návštevník nájde odevy mladopaleolitického lovca i eneolitickej zberačky, ale i franského lovca či zemianskeho dieťaťa z približne 13. storočia. „Už vo veku sedem rokov sa šľachtické deti priúčali umeniu boja a lovu, pretože lov a poľovačky boli súčasťou prípravy stredovekého šľachtica,“ vysvetlil historik Karol Dzuriak. Ak chcete vedieť, ako drasticky sa v minulosti narábalo s pytliakmi, zastavte sa v Múzeu Čierny orol v Liptovskom Mikuláši do konca júna 2025.
