MIRRI |MM| Uvedenie nového zákona o podpore prioritných okresov do praxe a informácia o pripravovanej vykonávacej vyhláške, ktorá detailne nastaví metodiku hodnotenia regionálneho rozvoja, boli jednými z hlavných tém zasadnutia Rady vlády SR pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti EÚ. Členovia rady zároveň diskutovali aj o aktuálnej legislatívnej iniciatíve Európskej komisie s názvom Modernizovaná kohézna politika a o príprave Slovenska na jej nové priority.
„Vážim si, že môžem predsedať tejto rade a pevne verím, že spoločne naplno využijeme možnosť diskutovať a tvoriť dobré riešenia podpory rozvoja regiónov Slovenska, a to aj prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov z fondov EÚ,“ uviedol na úvod rokovania minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ.
V nadväznosti na schválenie nového zákona o podpore prioritných okresov z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR minister Migaľ informoval radu vlády o príprave vykonávacej vyhlášky k tejto legislatíve. „Konkretizujú sa ňou základné ustanovenia zákona o podpore prioritných okresov. Predmetná vyhláška upravuje metodiku výpočtu ukazovateľa regionálneho rozvoja, určuje počet prioritných okresov a zároveň stanovuje rozsah údajov, ktoré budú v tejto oblasti pravidelne zverejňované. Dovoľujem si zároveň podčiarknuť, že vyhláška nepredstavuje len technický nástroj, ale je dôležitým predpokladom pre adresné, spravodlivé a transparentné cielenie verejnej podpory do území, ktoré ju skutočne potrebujú,“ priblížil.
Nový systém bude vyhodnocovať okrem miery nezamestnanosti aj sociálno-ekonomické ukazovatele, demografický vývoj a dostupnosť základnej infraštruktúry a služieb.
Rada vlády sa venovala aj aktuálnej legislatívnej iniciatíve Európskej komisie – Modernizovanej kohéznej politike, ktorá bola zverejnená 1. apríla 2025. Návrh obsahuje päť nových priorít EÚ: obranu a bezpečnosť, konkurencieschopnosť, vodné hospodárstvo, energetickú transformáciu a dostupné bývanie. Súčasťou sú viaceré mechanizmy flexibility, ktoré by mohli Slovensku pomôcť zrýchliť čerpanie eurofondov, napríklad navrhovaná zálohová platba, aktuálne vo výške 25 %, osobitná zálohová platba 9,5 % pre regióny hraničiace s Ukrajinou, Ruskom a Bieloruskom, financovanie projektov s minimálnym národným spolufinancovaním a predĺženie oprávnenosti výdavkov až do konca roka 2030.
Rokovania o konečnej podobe legislatívy na úrovni Európskej únie pokračujú, pričom prijatie sa očakáva v júli tohto roka. „Návrh Európskej komisie na zmenu môže Slovensku výrazne uľahčiť a urýchliť čerpanie zdrojov z Programu Slovensko prostredníctvom ponúkaných flexibilít, ktoré majú priamy vplyv na využívanie eurofondov,“ uviedol generálny riaditeľ sekcie riadenia Programu Slovensko a koordinácie fondov EÚ MIRRI SR Ladislav Šimko. Slovensko následne pripraví revíziu Programu Slovensko vrátane identifikácie projektov spadajúcich pod nové priority.
MIRRI SR rade vlády predstavilo aj analýzu implementácie národných projektov Programu Slovensko v programovom období 2021 – 2027. „Vyše tretina finančných prostriedkov z Programu Slovensko alokovaných v aktuálne vyhlásených výzvach je implementovaných ako národné projekty, ktoré majú vopred určeného prijímateľa. Tieto projekty však možno vnímať ako strategické nástroje na napĺňanie priorít politiky súdržnosti v SR, ktoré umožňujú plošné, systémové zásahy najmä v oblastiach s vysokou mierou verejného záujmu,“ vysvetlil minister regionálneho rozvoja Samuel Migaľ. K marcu 2025 bolo zazmluvnených 93 takýchto projektov v hodnote takmer 3,3 miliardy eur, pričom najvýraznejšie zastúpenie majú rezort práce a rezort dopravy.
Členovia rady vlády boli informovaní aj o ďalších témach, akými sú analýza dopadov a príležitostí z ďalšieho rozširovania EÚ pre Slovenskú republiku so zameraním na integračný proces Ukrajiny, ako aj proces prípravy Sociálno-klimatického plánu, ktorý bude dôležitým nástrojom pre čerpanie prostriedkov zo Sociálno-klimatického fondu.
