MŠVVM SR |MM| Na jednej strane je odchod študentov za vzdelaním do zahraničia prirodzeným javom, na druhej je dôležité, aby sa vrátili na Slovensko. Z analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) pri ministerstve školstva vyplýva, že z maturantov rokov 2012 až 2015, ktorí absolvovali celé vysokoškolské štúdium mimo Slovenska, sa do roku 2022 vrátilo približne 40 %.
Analytici Inštitútu vzdelávacej politiky v spolupráci s Inštitútom sociálnej politiky spracovali vôbec najkomplexnejšiu analýzu návratnosti slovenských študentov zo zahraničných vysokých škôl. Vďaka prepojeniu viacerých administratívnych databáz analytici po prvý raz presne vyčíslili, koľko absolventov sa po skončení štúdia vracia na Slovensko, aké výhody prináša zahraničné vzdelanie a aký má tento fenomén dopad na verejné financie.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom študentov v zahraničí – po Luxembursku má druhý najvyšší podiel v rámci OECD. Každý piaty slovenský vysokoškolák študuje mimo krajiny a viac ako tretina z najlepších maturantov pokračuje v štúdiu v zahraničí, najčastejšie v Českej republike, s odstupom nasleduje Veľká Británia, Dánsko či Holandsko.
„Samotný odchod za štúdiom nie je problémom, ak sa študenti po skončení vracajú späť a zapájajú sa do ekonomického a spoločenského života doma. Analýza však ukazuje, že návratnosť je nízka – vráti sa len 37 až 43 % absolventov. Ešte menej sa ich vracia spomedzi najúspešnejších maturantov, je ich len približne tretina. Nižšia návratnosť je zaznamenaná aj medzi absolventmi informačných technológií,“ povedala generálna riaditeľka IVP Zuzana Baranovičová.
Zahraničné vzdelanie pomáha študentom pri uplatnení sa na lepšie platených pozíciách. Navrátilci zarábajú v priemere o 2 100 – 2 450 eur ročne viac ako ich rovesníci s diplomom zo slovenských vysokých škôl. Po zohľadnení ich osobných charakteristík sa ukazuje, že tzv. „prémia“ za zahraničné štúdium je päť rokov po maturite 1 – 5 %, pričom v priebehu desiatich rokov stúpa až na 9 %.
Nízka miera návratnosti má negatívny dopad na štátny rozpočet. Zvýšenie návratnosti na 75 % by len pri jednej kohorte maturantov (z roku 2012) znamenalo pre Slovenskú republiku prínos takmer 72 miliónov eur počas 20 rokov. Študenti, ktorí vyštudujú v zahraničí a vrátia sa, sú pre verejné financie prospešní od prvého roka – Slovensko totiž nenesie náklady na ich vysokoškolské štúdium, no profituje z daní a odvodov, ktoré odvádzajú. Oproti tomu, absolventi domácich vysokých škôl sa štátu „vrátia“ až medzi deviatym a desiatym rokom po maturite, keďže ich štúdium je financované z verejných zdrojov.
Ministerstvo školstva sa už od nástupu súčasného vedenia touto problematikou zaoberá a prijíma viaceré opatrenia, ktorých cieľom je znížiť odliv talentov a zatraktívniť štúdium na Slovensku. „Našou úlohou je vytvoriť také podmienky, aby mladé talenty zostávali študovať doma. Aj z toho dôvodu zatraktívňujeme vysoké školstvo na Slovensku. Aktuálne sme pripravili nový zákon o vysokých školách, ktorý prináša väčšiu flexibilitu, moderné formy vzdelávania aj dôraz na prax. Zároveň prinášame viacero podporných programov, medzi nimi „Študujem doma, Slovensko ma odmení!“, aby sme motivovali najlepších maturantov zostať študovať doma,“ uviedol štátny tajomník pre vysoké školstvo a akademický výskum Róbert Zsembera.
Za dôležité považuje aj ďalšie opatrenia, ako napríklad investície do infraštruktúry, zvýšenie financovania vysokých škôl a podporu študentov cez talentové a odborové štipendiá. V neposlednom rade ide o zlepšenie podmienok pre študentov, vrátane podpory duševného zdravia a podnikavosti, ako aj posilnenie medzinárodného postavenia slovenských vysokých škôl.
Analytici odporúčajú pokračovať v opatreniach na zvyšovanie kvality a prestíže slovenských vysokých škôl, zároveň však zdôrazňujú potrebu aktívnej podpory návratu absolventov zo zahraničia a vytvárania atraktívneho prostredia aj pre medzinárodné talenty.