MIRRI |MM| Psychické problémy detí spôsobené kyberšikanou rastú alarmujúcim tempom. Mnohé prípady končia ťažkými traumami až samovraždami. Odborníci upozorňujú, že dlhodobý online útok dokáže u dieťaťa vyvolať úzkosti, depresiu či pocit úplnej sociálnej izolácie, ktoré sa často prenášajú aj do dospelosti. Digitálne poníženie alebo zosmiešnenie môže zanechať rany hlbšie než fyzický útok. Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR a splnomocnenec vlády pre umelú inteligenciu (AI) Radoslav Štefánek preto zvolal prvé odborné stretnutie so zástupcami štátu, polície, školstva a odborných inštitúcií, aby spoločne hľadali účinné spôsoby, ako ochrániť deti vo virtuálnom svete poznačenom rýchlym rozvojom umelej inteligencie.
„Aj menšie krajiny, ako Slovensko, môžu byť v otázke ochrany detí pred rizikami umelej inteligencie (AI) flexibilnejšie a rýchlejšie reagovať než väčšie štáty. Chceme vyslať svetu jasný signál, že je to pre nás dôležitá téma a aktívne ju riešime. To, že tu spolu diskutujeme, je prvým krokom. Dokazujeme, že nám to nie je ľahostajné,“ uviedol štátny tajomník MIRRI SR Radoslav Štefánek, ktorý sa v októbri zúčastní na neformálnom stretnutí ministrov digitalizácie v Dánsku, kde bude postoj Slovenska k tejto problematike prezentovať. Podľa neho na riziká AI často upozorňujú aj samotné deti a mladí ľudia. Poukázal tiež na rýchly technologický pokrok a potrebu prijímať opatrenia, ktoré minimalizujú negatívne dopady nových technológií, aj keď dokonalé riešenie zatiaľ neexistuje.
Prezidentka Policajného zboru SR Jana Maškarová v diskusii upozornila na rastúce riziko zneužívania identity detí prostredníctvom umelej inteligencie. Podľa nej páchateľom stačí získať fotografiu či hlas zo sociálnych sietí a môžu ich vložiť do videí alebo iného obsahu s cieľom zosmiešniť či znevážiť obeť. Pripomenula, že fotografia a hlas sú rovnako jedinečné identifikátory ako osobné údaje na občianskom preukaze a manipulácia s nimi bez súhlasu predstavuje zásah do dôstojnosti a súkromia. Predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov Zuzana Valková doplnila, že pripravovaná legislatíva má posilniť ochranu osobnosti v online prostredí. Nový trestný čin, ktorým je porušenie osobnostných práv prostredníctvom digitálneho falšovania, má dať právny rámec postihovaniu tzv. deepfake obsahu. Ako podotkla, je to síce dôležitý krok, ale len jeden z viacerých potrebných opatrení na ochranu detí.
„Otvorili sme Pandorinu skrinku. Situácia medzi deťmi je alarmujúca. Najdôležitejšia je dôsledná limitácia veku v online priestore, osobitne prístupu k sociálnym sieťam a kontrola dodržiavania týchto limitov,“ uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorý zdôraznil zlý vplyv technológií na detskú psychiku, čo je podložené aj výsledkami viacerých odborných výskumov.
Pavol Šedo z Digitálnej koalície upozornil, že útoky vo virtuálnom svete dokážu často ublížiť viac než fyzické. „Existujú prípady, ktoré často neskončia len v rukách odborníkov, ale končia fatálne. Spoločnosť by mala vedieť, že následky sú naozaj vážne a nebrať to na ľahkú váhu. Samotné posúdenie následku by malo vytvárať základ na posúdenie trestno-právnej zodpovednosti,“ zdôraznil.
Radoslav Baťo Varga z ministerstva školstva informoval, že rezort po prvýkrát zakotví v školskom zákone pojem rizikového vzdelávania a zásady bezpečného a etického využívania digitálnych technológií, vrátane umelej inteligencie. „Naším cieľom je, aby sa umelá inteligencia využívala zmysluplne a bezpečne, a aby mali deti aj učitelia dostatočné vedomosti na pochopenie jej možností, rizík a vplyvu na spoločnosť,“ uviedol.
„Som presvedčený, že prínosov umelej inteligencie je viac ako hrozieb, ale jedno riziko, ktoré sa naplní, môže prevážiť desať prínosov,“ uzavrel prvé stretnutie štátny tajomník Štefánek s tým, že odborníci budú pokračovať v diskusiách a pracovať na príprave konkrétnych riešení na posilnenie ochrany detí vo virtuálnom priestore.
