Prezídium PZ SR |MM| Pri príležitosti výročia protiprávnej a násilnej sovietskej okupácie Československa 21. augusta 1968 sme v spolupráci s Ústav pamäti národa pripravili príbehy troch policajtov, ktorí sa vzopreli okupácii a nebáli sa povedať svoj názor nahlas, aj napriek tomu, že následne čelili takmer istému „vyhadzovu“ z bezpečnostných zložiek a tiež opatreniam voči ich osobe.
Chceme sa poďakovať týmto policajtom, že v čase morálnej krízy neboli ticho a zastali sa svojich hodnôt. Ďakujeme vám, že v čase keď bolo ľahšie nehovoriť nič, ste povedali svoj názor.
Postupne si v priebehu dnešného dňa pripomenieme osudy policajtov mjr. Jána Bičana, kpt. Antona Horíneka a mjr. Jozefa Vidu.
PRÍBEH MAJORA BIČANA
Major Bičan bol policajtom, ktorý si svoje úlohy plnil na 100 percent. Bol náčelníkom okresného riaditeľstva v Čadci. Bol však vyhodený zo svojej práce, pretože sa ostro ohradil proti okupácii Československa Sovietskym zväzom v roku 1968. Okrem toho súhlasil so zakúpeným trikolór, ktoré rozdával ostatným príslušníkom na protest proti okupácii. Nebál sa povedať svoj názor aj pri stretnutí s poľskými kolegami. Za svoje názory bol následne vyhodený.
Čo bolo uvedené v návrhu na jeho odvolanie?
„Na porade príslušníkov vyhlásil, že okupantom slúžiť nebude. Okrem toho súhlasil so zakúpením národných trikolór, ktoré rozdával príslušníkom, aby tieto nosili ako prejav vlastenectva a protestu proti príchodu spojeneckých vojsk. Nesprávne politicky na pléne OV KSS vysvetľoval stanovisko poľských súdruhov k našim vtedajším politickým problémom. Aj napriek jeho kladom a schopnostiam je nutné, aby mjr. Bičan bol z funkcie odvolaný, nakoľko za jeho postoje v auguste 1968 má u časti príslušníkov narušenú politickú dôveru“.