Ondrej Ivan Reminiscencie – výstava pri príležitosti 100. výročia od narodenia autora

Tatranská galéria v Poprade vás pozýva:

Ondrej Ivan (1926 – 2026) – Reminiscencia

Organizátor:                Tatranská galéria v Poprade

Kurátorka:                     Dr. Anna Ondrušeková

Miesto konania:        Tatranská galéria v Poprade, Hviezdoslavova 12, Poprad

Vernisáž výstavy:     12. február 2026 o 17.00

Termín výstavy:         12. február 2026 –  15. marec 2026

Program vernisáže:

• Otvorenie výstavy a uvedenie tvorby a života autora
• Predstavenie publikácie Ondrej Ivan Doma nie som prorokom, uvedie autor Miroslav Kleban
• Hudobný program

Radoslav Ivan a Lívia Ivanová spev, Peter Čapó klavír

Výstava akademického maliara Ondreja Ivana, pod názvom Reminiscencie, je veno­vaná významnému výročiu – 100 rokov od narodenia autora. Je spomienkou na jeho tvorbu a naplnený život, ktorý venoval umeniu a svojej rodine. Je oslavou nevšednej ľudskej energie, tvorivého ducha a životného optimizmu tohto umelca, ktorý žil a tvoril pod Tatrami.

Ondrej Ivan sa narodil 24. 2.1926 vo Veľkej pri Poprade, uprostred malebnej prírody Tatier a Spiša, čo podmienilo jeho trvalý vzťah k tatranskej krajine a prírode. Po absolvovaní Odbornej chemickej školy firmy Baťa vo Svite v roku 1945 odišiel na Akadémiu výtvarných umení do Prahy , kde študoval u prof. Jána Želibského a neskôr u prof. Slánskeho a Vratislava Nechlebu na oddelení maliarskych a konzer­vačných techník. Bol jedným z prvých sloven­ských absolventov odboru reštaurátorstvo na Akadémii umenia v Prahe. Už ako študent na výstave v Mánese r. 1950 získal prvú cenu za reštaurátorskú prácu.

Ako reštaurátor zanietene spájal technicko-remeselné skúsenosti s esteticko-výtvarnými. Svoj život zasvätil hodnotám minulosti a ako maliar krásam našej slovenskej tatranskej prírody.

Jeho prvá prax po štúdiách na Akadémii umenia v Prahe bola v novovzniknutej Slovenskej národnej galérii, pod vedením PhDr. Karola Vaculíka. SNG vtedy začala zhromažďovať zbierky starého i nového umenia. V tomto období (1954 – 1959) zreštauroval mnohé umelecké diela renesančnej maľby, exponáty Pálfyovskej zbierky aj množstvo ikon.

V tejto činnosti pokračoval aj v rokoch pôsobenia vo Východoslovenskej galérii v Košiciach (1959 -1965), kde sa venoval reštaurovaniu gotickej tabuľovej maľby, barokovej plastike a ikonovej maľbe.

Takmer od začiatku stál pri budovaní regionálnej galérie v Liptovskom Mikuláši spolu s Jankom Alexym a Bedřichom Hoffstädterom. Tu bol neskôr v roku 1977 menovaný za ria­diteľa, kde pracoval v tejto funkcii až do roku 1987. Ocenenie jeho práce vyjadril PhDr. Karol Maliňák, bývalý kolega z miku­lášskej galérie týmito slovami: „Všetky inštitúcie v dobe pôsobenia Ondreja Ivana patrili medzi najvýznamnejšie na Slovensku, ocenili Ivanove reštaurá­torské, no i kultúrne znalosti, získané na Akadémii v Prahe. Najmä v našej galérii, kde robil roky nielen reštaurátora ale i riaditeľa, sme oceňovali jeho kultivo­vanosť, veľkorysosť, odbornosť i jeho húževnatosť pri presadzovaní vecí dôležitých pre galériu…“

Ondrej Ivan ako maliar – tvorca je rea­lista. Realizmus je preň jedinou tvorivou metódou, ktorou zachytáva a vyjadruje svoj vzťah k prírode a rodnému kraju.

Technická stránka jeho maľby je ovplyvnená štúdiom veľkých majstrov: Tiziana, Rubensa, Rembrandta, Ruisdaela a iných, ktorých kópie vynikajúco zvládol ako študent. Bohaté skúsenosti získal aj študijnými pobytmi v Amsterdame roku 1962 a v reš­taurátorských ateliéroch Ermitáže v Petrohrade. Tento vplyv vidíme aj na vystavených zátišiach, alebo žánrových obrázkoch z Holandska z obdobia 50 ych a 60 ych rokov.

Ondrej Ivan takmer celý svoj život zame­riaval svoje tvorivé úsilie v prevažnej miere práve na tému krajiny. Vo vzťahu k nej, ale aj k všetkému krásnemu bol taký akého sme  ho roky poznali – jednoduchý, úprimný, čestný. Zomrel 15. augusta 2018 vo svojej popradskej Veľkej. Pri príležitosti 100 výročia narodenia autora mu rodina vydala rozsiahlu monografiu, ktorej autorom je Miroslav Kleban.

Výstava pod názvom Reminiscencie chce verejnosti ukázať to najhodnotnejšie, čo v priebehu svojho činorodého života autor  vytvoril. Tvoria ju ukážky z reštaurátorskej tvorby, krajinomaľby, zátišia a portréty, vytvo­rené prevažne technikou olejomaľby, pochádzajúce prevažne zo súkrom­ného majetku autora a z depozitu Tatranskej galérie v Poprade, Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa a Galérie umelcov Spiša. Pri jej zhliadnutí máme dojem akoby zastal čas. Svojou atmosférou nás vovedú do čias staromajstrovských, oázy pokoja a kľudu.