KOZ |MM| Chystané a medializované zmeny ministerstva práce, aby sa minimálna mzda automaticky stanovila ako 60% priemernej mzdy (a vrátila sa tak do podoby pred Krajniakovou legislatívnou zmenou v roku 2020), pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú inak, opäť vyvolali hlasné reakcie nielen zamestnávateľských zväzov, ale aj ekonomických analytikov s jedným menovateľom – rast minimálnej mzdy a na ňu naviazané mzdové zvýhodnenia budú znamenať zánik pracovných miest, zhorší sa podnikateľské prostredie a vytvoria sa tak potenciálne riziká v časoch ekonomickej neistoty. Pritom nie je dokázané, že zvýšenie minimálnej mzdy a príplatkov likviduje pracovné miesta a ľudia prichádzajú o prácu.
Navrhované opatrenie ministerstva práce je pritom len návratom k úprave platnej do roku 2020 a zároveň reflektuje na záväzky kladené na Slovensko, ktoré vyplývajú z prijatej Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii a ktoré je Slovenská republika povinná implementovať.
„KOZ SR dôrazne požadovala prehodnotenie spomínaného automatu pri výpočte minimálnej mzdy a jeho návrat k 60% podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde. Preto navrhovanú zmenu vnímame nielen ako snahu o zlepšenie mzdových podmienok zamestnancov, ale aj ako potrebnú legislatívnu úpravu súvisiacu s implementáciou smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Smernica umožňuje Slovensku ponechať si zákonný tzv. automat každoročnej indexácie minimálnej mzdy, pokiaľ nedôjde k dohode sociálnych partnerov na výške minimálnej mzdy. Aj keď členské štáty majú zákonom upravené určovanie minimálnej mzdy, ustanovenia smernice ich zaväzujú stanovovať a aktualizovať minimálne mzdy aj v jej referenčnom rámci. Napriek zákonnej minimálnej mzde, či jej automatickej indexácií, bude potrebné posudzovať primeranosť minimálnej mzdy na základe vybraných kritérií, a to s cieľom – nielen aby bola stanovená minimálna mzda, ale najmä aby jej úroveň prispela k dosiahnutiu dôstojnej životnej úrovne, zníženiu chudoby pracujúcich a tiež podpore sociálnej súdržnosti a vzostupnej sociálnej konvergencie a zníženiu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.
Kritériá uvedené v smernici majú zohľadňovať kúpnu silu zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na životné náklady, všeobecnú úroveň miezd a ich distribúciu, mieru rastu miezd a dlhodobé národné úrovne produktivity a vývoj v tejto oblasti. Európska komisia bude pravidelne posudzovať, či minimálna mzda v každej členskej krajine spĺňa uvedené kritériá.
„Sme presvedčení, že stanovenie „automatu“ minimálnej mzdy na úrovni 60 % napĺňa záväzky smernice, ktoré nehovoria o pevnej sume, ale o rámci jej stanovenia. Nastavený „automat“ totižto reflektuje úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve v období dvoch rokov dozadu, a teda neodráža ekonomickú situáciu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje,“ uvidela M. Uhlerová s tým, že „ak porovnáme priemernú mzdu a minimálnu mzdu v jednom roku, tak navrhovaná úroveň určenia minimálnej mzdy ako 60 % zabezpečuje dosiahnutie odporučeného rámca v smernici.“
(Príklad: Stanovená minimálna mzda v roku 2024, ktorá by bola určená ako 60 % priemernej mzdy z roku 2022, by dosiahla 782,4 € a zároveň by predstavovala 50,64 % odhadovanej priemernej mzdy roku 2024 – 1 545 €. Odhad Inštitútu finančnej politiky z novembra 2023.)
Zavedenie „automatu“ do slovenskej legislatívy bolo aj reakciou na požiadavku zamestnávateľov zabrániť politickým zásahom do stanovovania minimálnej mzdy a nastaviť predvídateľný mechanizmus, pričom obe požiadavky nastavený „automat“ spĺňa.
Opätovne upozorňujeme, že stanovenie miezd zamestnancov, najmä tých minimálnych, nesmie byť podriadené len záujmom zamestnávateľov v snahe, čo najviac optimalizovať a znižovať ich náklady. Slovenské mzdy sú nízke a v dôsledku absencie transformačných zmien sme uviazli v pasci stredných príjmov. Vyplýva to z ekonomického modelu, ktorý je dlhodobo postavený na lákaní zahraničného kapitálu (najmä priemyselných firiem s prevahou automobilového priemyslu) na „lacnú pracovnú silu“.
Podľa údajov z Eurostatu je priemerný čistý ročný príjem jednotlivca na Slovensku 5-ty najnižší z krajín EÚ a nedosahuje ani polovičnú hodnotu priemeru krajín EÚ, či Eurozóny. Takisto z krajín EÚ, ktoré majú stanovený mechanizmus stanovovanie minimálnej mzdy (22 krajín), máme podľa údajov Eurostatu v roku 2023 6-tu najnižšiu minimálnu mzdu spolu s Chorvátskom. V parite kúpnej sily je minimálna mzda na Slovensku najnižšia spomedzi okolitých krajín, v rámci Európskej únie je na chvoste, nasleduje ju len Lotyšsko a Bulharsko.
Zo strany zamestnávateľov v súvislosti s rastom minimálnej mzdy zaznieva, že nielen jej výška, ale aj rast príplatkov, na ňu naviazaných, predstavujú zvýšené náklady smerujúce k zániku pracovných miest a likvidácii ich samotných. KOZ SR považuje za dôležité, aby vzhľadom na charakter slovenskej ekonomiky, spolu s objemom práce vykonávanej v neštandardných pracovných časoch, boli tieto práce zamestnancom dostatočne kompenzované a férovo odmeňované. Toto čiastočne reflektujú práve mzdové zvýhodnenia naviazané na výšku minimálnej mzdy. „Zároveň je však potrebné dodať, že pri príplatkoch sme pripravení hľadať aj iný spôsob ich nastavenia a rastu, či naviazanie na iný ekonomický ukazovateľ, napríklad na priemernú hodinovú mzdu zamestnanca,“ doplnila prezidentka KOZ SR.
„V čase nedostatku pracovnej sily na trhu práce, odchodu množstva zamestnancov do predčasného dôchodku, odlivu kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia a starnutia populácie považujeme za kľúčové, okrem reformných opatrení smerujúcich k sociálne a environmentálne udržateľnému a na inováciách, vede a výskume postavenému ekonomickému modelu, aj zlepšovanie pracovných podmienok zamestnancov, zvyšovanie kvality zamestnaneckého prostredia a zvyšovanie miezd a mzdových kompenzácií. Diskusia o opaku je nezmyselná a nevedie k pozitívnym riešeniam v hospodárstve i na trhu práce,“ uvádza prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
KOZ SR považuje za základ posilňovania ekonomiky Slovenska rast miezd a približovanie sa k ekonomicky a sociálne vyspelejším krajinám Európy. Rast miezd, a s tým spojený rast kúpyschopnosti obyvateľstva, sú rozhodujúce v oživovaní domáceho trhu a podpore služieb.