Miroslav Košírer | Má niekto chuť zaveslovať si na rímskej veslici? Replika rímskej veslice Danuvina Alacris prečkala zimu v Danubiane v Čunove. Od nedele 18.5. začínali plavby pre verejnosť.
Prihlásiť sa dá tu: https://tootoot.fm/en/events/67daed27ff7df9c9e089eee8;
Potrebujeme aj zopár dobrovoľníkov – profikov na veslovanie. Máš záujem? Volaj mi
S pozdravom
Plavbe zdar!
Pavel KARA
mob.: +421903422335
email: korveta@korveta.sk
Typ lode: veslica
Dĺžka: cca. 18 m
Širka: cca. 2,8 m
Výška stožiara: 7,2m
Hmotnosť: cca. 6 ton
Loď je rekonštrukcia autentickej repliky neskororímskej veslice staviteľ lode prof. Dreyera DE, robi prezentácie aj s priemietaním filmov. Stavebný materiál: dub (dosky, kormidlo), smrek (stožiar, dvor, veslá), štíty (topoľ) Konštrukčné metódy: Rímsko-keltská stavebná metóda Veslovacia posádka: 20 Veliaci tím: 5 Priemerná rýchlosť: 6-9 km/h Maximálna rýchlosť: 13 km/h
Stavba lode Danuvina Alacris
Nápad so stavbou lode vznikol síce už v roku 2016, ale realizovať sa začal až v roku 2020. Už vyššie spomínaný profesor Boris Dreyer má skúsenosti s podobnými experimentami. V roku 2018 skonštruoval rímsku loď F.A.N.(Friedericiana Alexandrina Navis), ktorá je o niečo kratšia a napodobňovala rímske lode z 1. storočia.
Danuvina Alacris je replika lode typu lusoria, vojenského hliadkovacieho člnu. Predstavuje rýchlu veslicu patriacu do skupiny monorém, vybavených iba jednou úrovňou veslárov. Vraky takýchto lodi sa našli v Nemecku v rieke Rýn pri Mainzi (Mogontiacum), pri stavbe hotela Hilton v roku 1981. Dva z nich č. 1 a č.5 slúžili ako vzor pre stavbu Danuviny, datované sú do druhej polovice 4. storočia. Dnes je možné vidieť zakonzervované vraky rímskych lodi v múzeách v Mainzi (Antikes Schiffsfahrt Museum), v Manchingu (Das Kelten Römer Museum) alebo v Xanten (Traiana) v Nemecku. Holandsko, kde sa rieka Rýn rozvetvuje vo veľmi širokom ústí do Severného mora sa našlo veľké množstvo vrakov rímskych lodí rôznych typov. Dolnorýnsky limes tvoril veľmi dôležitú hranicu Rímskej ríše hlavne v prvých storočiach n.l. V močaristom prostredí sa našli nákladné lode, pramice ako napr. De Meern 1. Vystavená je v múzeu kastela Hoge Woerd v Holandsku. Lusorie lode podobné lodiam z Mainzu, patrolovali tiež na Dunaji v štvrtom storočí n.l.
Loď je celá drevená, dlhá 18 m, široká 2,8 m a váži 6 ton. Ponor Danuviny je 40 cm a pri zaťažení až 70 cm. Dubové drevo z 18 stromov, vysokých cca 21 m bolo použitých na stavbu trupu lode. Zoťaté boli na jeseň, aby malo drevo čo najmenej vlhkosti a ľahšie prešlo procesom vysušenia. Samotný výrub stromov sa konal od 9. do 14. novembra 2020. Žiaľ kovidová pandémia práce spomalila, preto musela byť použitá aj mechanizovaná technika na výrub a prevoz stromov. K opracovaniu dreva a stavbe sa pristúpilo 25. apríla 2021. Denne pracovalo približne 20 dobrovoľníkov. Veslá zo smrekového dreva boli vyrobené v rôznych dĺžkach, od 4,1 m až po 4,70 m. Ich tvar a materiál bolo možné určiť podľa zachovaných zvyškov, ale dĺžka sa nezachovala. Ich výroba a použitie bolo súčasťou experimentu. Dubové kormidlo sa skladá z dvoch častí. Podobné kormidlo je zachované v Archeologickom skanzene Archeon v Holandsku. Pochádza zo známej lokality Alphen-
Zwammerdam (Nigrum Pullum) v Holandsku. Štíty vyrobili z topoľového dreva a vyzdobili ich motívom okrídlenej bohyne víťazstva Viktórie s palmovou ratolesťou v ruke. Inšpirácia prišla zo slávnej neskororímskej lokality v Sýrii Dura Europos. Zaujímavosťou je aj samotný náter lode vyrobený spôsobom enkaustiky. Je to klasický spôsob náterov antických lodí, pričom sa horúci včelí vosk zmieša s prirodzenými pigmentami. Náter mal drevo samozrejme chrániť, ale aj loď robiť neviditeľnou v ramenách rieky. Nástroje ako sekery, kladivá, píly, hoblíky, boli všetky vyrobené podľa rímskych vzorov. Ako spoje boli použité železné klince, vyrobili ich 4000 ks. Ukuté boli v replike rímskej vyhni. Loď má aj 7,2 m vysoký sťažeň a štvorcovú plachtu, žiaľ sťažeň nemohol byť ale vztýčený a použitý počas plavby, čo bolo na škodu experimentu. Ani štíty nemohli byť počas plavby vystavené. Tento zákaz spôsobila nemecká poisťovacia spoločnosť, ktorá nechcela vystavovať riziku loď v prípade veľkého vetra. Priemerná rýchlosť je 6-9 km/h, maximálna 13 km/h. Denná plánovaná norma je 40 km. Predok lode zdobí pár veľkých prenikavých očí, tento zvyk vraj pochádza od Grékov, ktorí verili, že loď je živá a že vidí doďaleka. Na prove lode púta pozornosť bocian. V Ríme totiž symbolizoval šťastie. III. rímska légia Italica mala takýto motív bociana na svojej štandarde.
PhDr. Margaréta Musilová
Mestský ústav ochrany pamiatok Bratislava
Foto: Miroslav Košírer
