MŠVVM SR |MM| Ministerstvo školstva pripravuje optimalizáciu siete škôl v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS), zástupcami národnostného školstva a ďalšími partnermi. Cieľom je zabezpečiť kvalitné, dostupné a dlhodobo udržateľné vzdelávanie vo všetkých regiónoch Slovenska. Rezort pritom osobitnú pozornosť venuje národnostnému školstvu. So zástupcami maďarskej menšiny a samospráv priebežne rokuje o pripravovaných opatreniach a ich podnety zohľadňuje pri hľadaní riešení, ktoré rešpektujú špecifiká jednotlivých škôl a regiónov a pomôžu zachovať dostupnosť vzdelávania v materinskom jazyku.
Počet detí v mnohých regiónoch Slovenska dlhodobo klesá. Ministerstvo preto pripravuje optimalizáciu siete škôl, ktorá musí zohľadňovať nielen počty žiakov, ale aj potreby konkrétnych regiónov, dostupnosť vzdelávania a kvalitu výučby. Ide o spoločnú tému štátu, samospráv a zriaďovateľov škôl, ktorá si vyžaduje koordinovaný postup a hľadanie riešení priamo v regiónoch.
Ministerstvo preto o pripravovaných zmenách pravidelne rokuje so Združením miest a obcí Slovenska a ďalšími partnermi v súlade s uzatvoreným Memorandom pri zvyšovaní kvality vzdelávania a optimalizácii siete základných škôl. Jeho signatármi sú okrem rezortu školstva aj organizácie zastupujúce samosprávy, základné školy, cirkevné a súkromné školstvo či Zväz maďarských pedagógov na Slovensku. Cieľom spolupráce je pripraviť opatrenia, ktoré budú vychádzať z reálnych potrieb škôl, samospráv a jednotlivých regiónov.
Ministerstvo si zároveň uvedomuje, že národnostné školy zohrávajú nezastupiteľnú úlohu nielen vo vzdelávaní, ale aj pri zachovávaní jazyka, kultúry a identity národnostných menšín. Ústava garantuje národnostným menšinám právo na vzdelanie v ich jazyku. Pri nastavovaní pravidiel preto ministerstvo zohľadňuje ich špecifické postavenie, demografický vývoj aj podmienky jednotlivých regiónov.
„Národnostné školy majú svoje špecifiká, preto pre ne nemôžu platiť úplne rovnaké pravidlá ako pre ostatné školy. Naším cieľom je vytvárať podmienky na spoluprácu a koordináciu škôl v jednotlivých regiónoch tak, aby sme zvyšovali kvalitu vzdelávania, ale zároveň neznižovali jeho dostupnosť. Aj preto o pripravovaných zmenách priebežne rokujeme so zástupcami národnostného školstva, samosprávami a ZMOS-om. Je to spoločná téma a chceme, aby aj výsledné riešenia vznikali spoločne, s rešpektovaním potrieb jednotlivých škôl a regiónov,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker.
Jedným z konkrétnych krokov, ktorými ministerstvo zohľadňuje osobitosti národnostného vzdelávania, je výnimka z minimálnych počtov žiakov v prospech národnostných škôl. Pre školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny sa navrhujú nižšie minimálne priemerné počty žiakov v triede než pre ostatné školy. Na prvom stupni sa navrhuje minimálny priemerný počet 12 žiakov v triede, zatiaľ čo v ostatných školách je minimálny počet 15. Na druhom stupni je to 15 žiakov oproti 18 žiakom v školách s vyučovacím jazykom slovenským.
V praxi to znamená, že národnostné školy môžu splniť stanovenú podmienku aj pri nižšom priemernom počte žiakov v triede. Ide o zvýhodnenie, ktoré zohľadňuje ich osobitné postavenie a podmienky fungovania, najmä v regiónoch s nižším počtom detí. Zo 199 škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny dosahuje stanovené počty 112 z nich. Legislatívne zmeny sa pritom nedotýkajú iba národnostných škôl, tretina ostatných základných škôl nedosahuje stanovené minimálne počty na triedu.
Navrhuje sa, aby škole stačilo splniť limit aspoň v jednom z troch školských rokov, pričom prvé vyhodnotenie splnenia tejto podmienky bude v roku 2030. Školy, ktoré by minimálny počet nespĺňali, budú mať k dispozícii ďalšie tri roky na realizáciu racionalizačných opatrení.
Rezort zároveň pripravuje kritériá osobitného zreteľa vo financovaní a metodiku optimalizácie, ktoré umožnia zohľadniť individuálnu situáciu škôl. Pri rozhodovaní nemá byť určujúci iba počet žiakov, ale aj dostupnosť inej školy s rovnakým vyučovacím jazykom, dopravné možnosti, charakter školy, demografický vývoj a potreby konkrétneho mikroregiónu. Samotný nízky počet žiakov tak nie je automatickým predpokladom na zrušenie školy.
„Sú obce, v ktorých sa požadované počty žiakov nepodarí dosiahnuť ani v horizonte desiatok rokov. Nemôžeme sa tváriť, že tento problém neexistuje. Práve preto pripravujeme osobitný zreteľ, ktorý nám umožní hľadať riešenia pre konkrétne školy. Potrebujeme však poznať ich reálnu situáciu a spoločne so zriaďovateľmi a zástupcami národnostného školstva nastaviť dlhodobo udržateľné podmienky,“ zdôraznil minister.
Ministerstvo so zástupcami maďarskej menšiny a samospráv pri príprave legislatívnych zmien intenzívne rokuje a ich podnety sú dôležitým východiskom pri príprave ďalších opatrení. Rezort počíta s pokračovaním spoločných rokovaní aj pri nastavovaní vykonávacích predpisov a konkrétnych pravidiel osobitného zreteľa. Dôležité je, aby sa pri hľadaní riešení zohľadňovali nielen celoslovenské pravidlá, ale aj skúsenosti a potreby ľudí priamo v regiónoch.
Dlhodobú víziu prinesie Koncepcia rozvoja národnostného školstva do roku 2035, ktorú ministerstvo plánuje predstaviť do konca roka. Už v novembri pripravuje odbornú konferenciu so zapojením zástupcov národnostných menšín.
Ministerstvo školstva zdôrazňuje, že cieľom zmien nie je znižovať počet škôl, ale vytvoriť stabilné podmienky na ich fungovanie. Budúcnosť národnostného školstva chce riešiť v spolupráci s jeho zástupcami, samosprávami a ďalšími partnermi, na základe konkrétnych potrieb škôl a regiónov, nie plošnými rozhodnutiami.