Stovka najväčších mestských samospráv dosiahla v siedmom rebríčku transparentnosti miest, ktorý od roku 2010 zostavuje Transparency International Slovensko (TIS), historicky najvyššie priemerné skóre 64,6% (v roku 2022 to bolo 63,2%). Zlepšenie o 1,4 percentuálneho bodu je síce výrazne pomalšie než v predchádzajúcom meraní, keď mestá narástli približne o šesť bodov, no najvyšší rating A+ získalo už osem samospráv (naposledy päť). Z 99 priamo porovnateľných miest si polepšilo 57.
Najtransparentnejšia je Stará Turá (91,6%), ktorá sa posunula z tretieho miesta na prvé a skóre zvýšila o osem percentuálnych bodov. V tesnom súboji predbehla víťaza z roku 2022 Partizánske (91,2%), ktoré napriek vlastnému zlepšeniu skončilo druhé. Tretia je Prievidza (86%), pred štyrmi rokmi štvrtá. Všetkým trom mestám dnes TIS udelilo aj tradičnú cenu „Otvorená samospráva“. Do prvej desiatky sa po 12 rokoch vrátila aj Bratislava a popri Banskej Bystrici sa do nej z krajských miest prvýkrát dostala aj Nitra.
Najväčší skokan Púchov sa posunul o 74 priečok (z 87. na 13.) a skóre zvýšil približne o 26,5 bodu. Najväčší prepad v poradí o 61 priečok (z 27. na 88. miesto) zaznamenala Spišská Nová Ves.
Na chvoste skončili Kolárovo (48,4%), Štúrovo (44,6%) a posledná Nová Dubnica (39%). Tá zostala na konci poradia aj napriek miernemu zlepšeniu skóre. Rozdiely v transparentnosti sú naďalej citeľné: prvé dve samosprávy prekročili 90%, posledná nedosiahla ani 40%. Kým približne štvrtina miest získala áčkový rating so skóre aspoň 70%, zhruba tretina samospráv nedosiahla ani 60%.
Najväčší pokrok z jedenástich hodnotených oblastí nastal pri predaji a prenájme majetku, kde priemerné skóre stúplo z 38% na 60%, teda o 22 bodov. Výsledky verejných obchodných súťaží na mestský majetok pravidelne zverejňuje 52 zo 100 miest (v roku 2022 iba 29). Verejnosť tak môže lepšie kontrolovať nielen plánované predaje a prenájmy, ale aj ich skutočné výsledky a častejšie aj podmienky cez zápisnice (39 miest). V porovnaní s rokom 2022 ide o jednu z výraznejších zmien dobrej praxe na radniciach, hoci riziká zostávajú pri častých priamych predajoch a prenájmoch majetku cez inštitút tzv. osobitného zreteľa.
Mestá sa zlepšili aj v personálnej politike (43% → 49%) a územnom plánovaní (80% → 84%). Vyhodnotenie pripomienok verejnosti k územnému plánu zverejňuje aspoň čiastočne 23 miest (pred štyrmi rokmi 10).
Najväčší pokles nastal pri verejnom obstarávaní, kde priemerné skóre miest kleslo zo 65% na 49%. Súvisí to aj s novelou zákona účinnou od augusta 2024, ktorá zvýšila limity a oslabila povinné zverejňovanie zákaziek: úplne mimo zákona sa dostali nákupy do 50-tisíc eur (predtým 10-tisíc), hranica transparentnejšieho režimu pre bežné tovary a služby samospráv stúpla zo 180- na aktuálnych 216-tisíc eur a pri stavebných prácach z 300- na 800-tisíc eur.
Verejnosť sa tak o časti zákaziek dozvie až po podpise zmluvy. Nedávna analýza TIS navyše ukázala, že sa síce skrátili lehoty na predkladanie ponúk, no priemerné úspory pri bežných tovaroch a službách klesli približne z 33% na 12% a zákazky sa častejšie koncentrujú tesne pod novými limitmi.
Videozáznamy alebo zvukové nahrávky zo zastupiteľstiev zverejňuje aspoň v nejakej forme podobne ako pred štyrmi rokmi 86 miest. Občanom sa však o niečo viac otvára možnosť vystúpiť priamo na rokovaní: bez súhlasu poslancov stále nemôžu hovoriť ku každému bodu v 61 mestách (pred štyrmi rokmi 70). Participatívny rozpočet má aspoň čiastočne 41 samospráv (naposledy 40). Pri informáciách o politických predstaviteľoch pretrvávajú rezervy: konkrétny plat primátora či starostu zverejňuje aspoň čiastočne iba 38 miest.
Najslabšou oblasťou zostáva etika a konflikt záujmov (40%), ktorá sa oproti roku 2022 dokonca mierne zhoršila (o 1,3 bodu). Pozitívnym zistením je však, že až 25 primátorov a starostov zareagovalo na ponuku TIS zverejniť aj rozšírené majetkové priznanie nad rámec zákona. Priznania sú dostupné na portáli volby.transparency.sk. Ucelený dokument so systematickým prístupom ku korupčným rizikám má aspoň čiastočne 15 miest.
Nový indikátor sleduje aj závažné kauzy korupcie či hospodárskej kriminality súvisiace so samosprávami, v ktorých počas volebného obdobia došlo k podaniu obžaloby alebo aspoň prvostupňovému rozsudku. V médiách v tomto ohľade rezonuje najmä prípad Košickej župy, pri mestách sa takéto prípady týkali Humenného a Žiaru nad Hronom.
„To, že mestá dosiahli najvyššiu priemernú transparentnosť v histórii a že najvyšší rating získalo už osem samospráv, je dobrá správa. Zároveň však vidíme, že ďalšie zlepšovanie už neprichádza automaticky. Najväčší priestor zostáva pri integrite a etike, ale po legislatívnom rozvoľnení aj pri verejnom obstarávaní. Rebríček má mestá motivovať, aby si dobré príklady navzájom preberali a posúvali štandard verejnej kontroly ďalej,“ hovorí riaditeľ TIS Michal Piško.
Ako sme hodnotili: TIS od júla do októbra 2026 posudzovala 100 samospráv pomocou 116 indikátorov v 11 oblastiach. S rokom 2022 je priamo porovnateľných 106 otázok a 99 samospráv – do výberu pribudlo Bernolákovo s prudkým rastom obyvateľov a nahradilo Veľký Meder. Do rebríčka sme zaradili aj desať nových indikátorov a pri viacerých sme upravili ich váhu. Hodnotenie vychádzalo z piatich skupín zdrojov: webov miest, dotazníkov, infožiadostí a mystery shoppingu, dát o obstarávaní z ÚVO, EKS, ÚVOstatu a Transparexu a z hodnotenia radničných novín. Podrobné výsledky nájdete na portáli samosprava.transparency.sk.
Rebríček nemeria samotnú korupciu, ale otvorenosť, dostupnosť informácií, nastavenie pravidiel a možnosti zapojenia verejnosti. Horšie skóre neznamená automaticky korupčnú samosprávu a vysoké skóre nezaručuje jej absenciu.
Viac informácii o rebríčku a trendoch oproti roku 2022 nájdete v priloženej prezentácii: