WWF Slovensko |MM| Je vlk skutočne hlavným problémom slovenských hospodárov? Nie. Rôzne faktory vrátane vysokých škôd na lesných porastoch a poľnohospodárskych plodinách predstavujú oveľa väčšiu výzvu. Vlk ako vrcholový predátor zohráva kľúčovú úlohu v regulácii vysokých stavov raticovej zveri, no Slovensko napriek tomu plánuje zrušiť jeho celoročnú ochranu. Ochranári z organizácií WWF Slovensko, My sme les a Aevis varujú, že takéto rozhodnutie je krokom späť a môže mať negatívne dôsledky.
Len nedávno ministerstvo pôdohospodárstva oznámilo, že celoročne zákonom chránený vlk dravý by mohol byť opäť lovený. Pre sezónu 2024/2025 kompetentní dokonca hneď aj stanovili kvótu na odstrel 74 jedincov, čo znamená, že by sme v priebehu pár mesiacov mohli prísť až o 12 – 24 % odhadovanej populácie vlkov v našej krajine. Aby k tomu došlo, Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) musí zmeniť vyhlášku, v rámci ktorej bude vlk vyradený zo zoznamu prísne chránených druhov. Organizácie WWF Slovensko, My sme les a Aevis s návrhom vyhlášky, ktorú MŽP SR a prerokúva tento týždeň, zásadne nesúhlasia. Ak vyhláška vstúpi do platnosti, lov vlkov sa môže spustiť už začiatkom roka 2025.
Existujú reálne dôvody pre ukončenie tri roky trvajúcej celoročnej ochrany?
Celoročná ochrana vlka bola zavedená na Slovensku od roku 2021. Súčasné vedenie ministerstiev sa odvoláva na veľké finančné ujmy farmárom, lesníkom a poľnohospodárom a trvá na opätovnom zavedení lovných kvót. Oficiálne čísla o škodách v pôdohospodárstve spôsobených vlkom však hovoria niečo iné. „Škody, ktoré vlci spôsobili farmárom na zvieratách sú zanedbateľné – v roku 2023 predstavovali len 0,14% z celkového počtu chovaných zvierat. Škody spôsobené raticovou zverou sú oveľa závažnejšie. Odhady poľnohospodárov uvádzajú, že celkové škody spôsobené poľovnou zverou v rastlinnej výrobe na Slovensku dosahujú ročne približne 20 miliónov eur, “ hovorí Marek Kuchta z Iniciatívy My sme les s tým, že strieľanie vlkov sa v tomto svetle javí ako neopodstatnené.
Raticová zver, ako sú srnky, jelene či diviaky, je prirodzenou korisťou vlka. Jeho prítomnosť v lese je preto mimoriadne dôležitá. „Vlk plní v prírode úlohu prirodzeného regulátora. Loví predovšetkým slabšie a choré jedince, čím nielenže zlepšuje zdravotný stav populácie týchto druhov, ale zároveň pomáha znižovať škody, ktoré táto zver spôsobuje v lesoch a na poliach,“ objasňuje Branislav Tám, odborník na ochranu veľkých šeliem z WWF Slovensko.
Plošný odstrel vlka škody nezníži, naopak, môže ich ešte zhoršiť
Plošný odstrel neprinesie želané zníženie škôd, práve naopak, odborníci sa zhodujú, že by mohol viesť k zhoršeniu situácie. „V lesoch potrebujeme regulovať raticovú zver, čo prirodzene zabezpečuje práve vlk. Okrem toho, najväčšie škody na hospodárskych zvieratách robia svorky vlkov, ktoré prišli o alfa pár alebo vodiaceho jedinca. Vzhľadom na to, že často ide o trofejovo významné jedince, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že budú strieľané práve tie. Viacerí odborníci potvrdzujú, že akýkoľvek odstrel vlkov narušuje štruktúru svoriek a zvyšuje riziko, že sa v oslabení zamerajú na ľahšiu korisť, akou sú práve hospodárske zvieratá. Lov dokonca môže spôsobovať, že sa zvyšuje počet mláďat vo vrhu. Vplyvom lovu ďalej dochádza ku fragmentácii populácie, čo môže viesť k vyššiemu počtu rozmnožujúcich sa samíc,“ vysvetľuje Branislav Tám.
Odborníci opakovane upozorňujú, že škodám na hospodárskych zvieratách sa dá vo väčšine prípadov predchádzať. Preventívne opatrenia, akými sú napríklad elektrické ohradníky či špeciálne strážne psy, sa už osvedčili nielen v zahraničí, ale aj na mnohých slovenských hospodárstvach. „Ku konfliktom dochádza práve tam, kde sa opatrenia neuplatňujú, alebo sú nedostatočné. Aj preto by mal štát finančne podporovať preventívne opatrenia a poskytovať poradenstvo,“ hovorí Marek Kuchta z iniciatívy My sme les. „Štát na rozdiel od susedných krajín nedotuje krmivo pre strážne psy, ktoré je jednou z najväčších finančných položiek. No práve salaše a hospodárstva s dostatočným počtom strážnych psov nemajú prakticky žiadne škody spôsobené vlkmi,“ dodáva.
WWF Slovensko, My sme les a Aevis považujú navrhovanú zmenu za neopodstatnenú, založenú na nevedeckých argumentoch a nezohľadňujúcu ekologické fakty. Posledné odhady veľkosti populácie vlka na Slovensku hovoria o 300 až 600 jedincoch. Plánovaný lov 74 vlkov môže spôsobiť nenapraviteľné škody nielen pre populáciu na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách, za čo už v minulosti bolo Slovensko kritizované Európskou komisiou. „Sme presvedčení, že namiesto lovu vlka je skutočným riešením efektívna a dlhodobá podpora farmárov, najmä pri príprave a realizácii preventívnych opatrení. Potrebujeme investovať do preventívnych opatrení a podpory farmárov, nie do krokov, ktoré len zhoršia situáciu,“ uzatvára Katarína Butkovská, expertka WWF Slovensko na ochranu prírody a biodiverzitu.
7 dôvodov, prečo je vlk užitočný
- Je kľúčovým druhom pri udržiavaní zdravých ekosystémov a biodiverzity
- Je zdravotníkom v prírode – odstraňuje choré zvieratá, pomáha likvidovať ohniská klasického a afrického moru ošípaných, resp. spomaľuje ich šírenie
- Znižuje počty premnoženej raticovej zveri, čím znižuje škody poľnohospodárom
- Znižuje škody spôsobené raticovou zverou na mladých stromoch, čím zlepšuje stav lesov
- Môže byť významným lákadlom pre prírodný turizmus, pričom nepredstavuje riziko pre človeka – ide o plaché zviera a strach z ľudí má hlboko zakorenený
- Jeho prítomnosť môže zlepšiť stav vodných tokov
- Štúdia dokonca ukázala, že jeho prítomnosť znižuje nehodovosť spôsobenú raticovou zverou