Nedeľa, 25. mája 2025, jedno obyčajné nedeľné popoludnie. Pre „inak obdarených“ však dýchalo výnimočnosťou. Benefičné podujatie Chyťme sa za ruky pre osoby s mentálnym a telesným postihnutím pripravilo Občianske združenie Milan Štefánik a OZ Návrat do života za podpory Mesta Galanta. Tradične sa miestom konania v poradí už 16. ročníka stalo Nádvorie neogotického kaštieľa v Galante. A ako hovorí už názov akcie, hneď od príprav sa nieslo v duchu spolupráce.
V sobotu poobede už na nádvorí bol nezvyčajný ruch. Veď treba pomaly pripravovať niektoré veci, ako vešanie banerov. Či príprava šatní pre účinkujúcich. Do skladu vyložiť veci z dodávky. Olepiť stoly do bufetu a do kreatívnych dielní. A môže sa ísť oddýchnuť. Zajtra od rána nás tu máte zasa. V nedeľu treba všetko rozmiestniť na svoje miesta. Tu bude bufet. Tu budú kreatívne dielne. Čo v nich nájdete? Enkaustika – maľovanie horúcim voskom. Maľovanie na plátno. Maľovanie na tvár. Miesta na tvorenie je dosť. Tu sa budú rozdávať tričká. Tu je vstup do areálu. Doladiť nejaké maličkosti. Zvukové skúšky. A môžeme ísť na to.
Prvých prichádzajúcich už vítajú tóny latino hudby z reproduktorov. Na pódiu, tiež už tradične, tancuje Zumba Sonnyes so svojimi dievčatami a mojou maličkosťou. „Parket“ pod pódiom sa začal zapĺňať farebnými tričkami. Tak sa hýb. Ruky hore dám. Predpažím a idem. Sonička nestojí na tomto pódiu prvý krát. A ani druhý. Na podujatie sa vždy teší. Prichádza na neho s pokorou a istotou, že bude plné energie, skvelej zábavy. Teraz si skúsime kroky vbok. A pridáme si aj ruky nad hlavu a tlesknem. Trocha sa potočíme. A zavrtíme zadočkami. A dievčatá od Soničky hľadali. Hľadali práve Vás. Nech je nás viac, čo sa bavia a tancujú. Sonička to krásne roztancovala a vyslúžila si obrovský potlesk a darčeky od „inak obdarených“, ktoré sami vyrábali. A či príde aj o rok? No o tom nepochybujte.
Na pódium už prišiel i moderátor podujatia, Roman Pomajbo. Slovenský herec a humorista. Pred mesiacom oslávil 56te narodeniny. Prišiel so svojim typickým širokým úsmevom, ktorý mu vydržal počas celého koncertu. Priviedol aj svoje tri deti. Je pre neho dôležité, aby súčasťou ich života bolo aj stretávanie sa s „inak obdarenými“, pretože sú tu s nami. Všetkých privítal. Ale neostáva na to sám. Pozýva si k sebe organizátora podujatia, Milana Štefánika. Spolu s ním prichádza i predsedníčka Občianskeho združenia Návrat do života, Betka Molnárová s dcérou Zuzanou. Hneď za nimi viceprimátor mesta Galanta, Peter Závodský a predsedníčka komisie kultúry, Marta Vajdová. Po krátkom privítaní ostáva na Milana Štefánika a Betku Molnárovú ešte jedna milá povinnosť. Odovzdať obraz s tohtoročným motívom koncertu. Kto ho namaľoval? Maliarka Henrieta Rojková. A kam poputuje? Zo ZSS Kamilka Maňa ho prišla prevziať pani Michaela Gubricová. Od dnes bude práve v tomto zariadení.
Na pódiu to už vrie, rovnako ako v publiku. Prvý zahraničný hosť. Skupina Tribute to the music of live Aid. V svojom repertoári majú piesne 90tych rokov. Spievajú piesne od Davida Bowieho, Stinga, Eltona Johna, Bryana Adamsa, Philla Collinsa aj skupín Duran Duran, U2 i najväčšie hity skupiny Queen. Vysmiata klaviristka. Charizmatický gitarista. Či exotická speváčka hneď zaujali publikum. „Vždy je to česť spievať a dať im šťastný deň, pretože sú vždy vo svojom vlastnom svete. A teraz sa môžu vyjadriť hudbou. Hudba spája každého.“ I keď piesne spievali po anglicky, nikomu to neprekážalo. Tlieskaním, tancom a skandovaním podporili koncert. Summer of 69. No teraz sa chystáme ešte len na leto 25. Perfektne odspievaný koncert doplnený o tanečné prvky. Energia, ktorá išla z pódia sa rovnakou mierou vracala k hudobníkom. Boli prekvapení, ako sa vedia títo ľudia baviť. Včera ešte hrali v Amsterdame a dnes na obed už boli u nás, na Slovensku. Heroes. Určite boli aj unavení. Veď spali len hodinu. Ale vôbec to na nich vidieť nebolo. I´m still standing. Naopak. Do priestoru vniesli toľko energie. „Bola to jednoducho česť a potešenie byť tu.“ Priniesli nám aj originálnu správu. A nakoniec prišli na rad piesne od kráľa 90tych. Či vlasne kráľovnej? Vyznanie Mama. Na ďalšiu zapojili parádne publikum. Veď túto pieseň tlieskanie musí sprevádzať. We will rock you. No a nakoniec tá, pri ktorej sa chytíme za ruky. We are the champions. Áno, ste šampióni. Okrem obrovského potlesku si odnášajú členovia opäť darčeky od „inak obdarených“. Je to pre nich niečo nové, ale o to srdečnejšie ich prijali. A hneď sa idú s fanúšikmi aj odfotiť. „Keď vidíte, že ľudia, pre ktorých hráte, vám dávajú energiu, dostanete veľa energie aj vy sami. A potom ju môžete vrátiť hneď späť.“
Krátka prestávka na výmenu nástrojov. Ako by sme ju využili? Predstavíme Vám spoločnosť SPIG. Teda nie my, ale jej zástupcovia. Monika Ponická a Jakub Štefánik. Ten sa vyzbrojil aj schodolezom, takže ho môžete vidieť priamo v akcii. A čo teda ponúkajú „inak obdareným“? no všeličo potrebné. Od malých pomôcok až po veľké zdvíhacie zariadenia. Môžete sa na nich obrátiť aj s otázkami ohľadom vybavenia si kompenzačnej pomôcky na úrade.
Pod stanom už to vrie. Začína sa nefalšovaný južanský rock. toľko temperamentu na pódium priniesla Montana Stomp. Na hudobnej scéne sú 16 rokov, presne toľko koľko má podujatie Chyťme sa za ruky. Precestovali viacero krajín. Na Slovensko sa dostali prvý krát. Stačilo len zavolať. Hrajú štýl southem rock a blues rock. priniesli divákom svoj nový album. Nefalšované rockové gitary s chripľavým výrazným hlasom speváčky. Aj keď znova zaznievajú skladby v angličtine, španielsky temperament to vyvážil a strhol ľudí do zábavy. Pre kapelu je to prvý koncert pre takéto publikum. „Zdá sa nám to úžasný nápad. Zdá sa nám neuveriteľné, že sa môžeme zúčastniť na takomto podujatí. Veľmi pekné, naozaj. Bolo skvelé môcť si to užiť so všetkými týmito ľuďmi.“ Sami členovia kapely nečakali až takú odozvu v publiku. Je to pre nich veľmi dobre strávené popoludnie. Speváčka nasadila vysokú laťku. High. Počas piesní sa točila, vyskakovala. That song je pre Vás. Speváčka poprosila publikum o spoluprácu. Poďme to tu roztlieskať. Maybe that day je stvorený na vytvorenie krásneho priateľstva medzi kapelou a ľuďmi s postihnutím. Kto sa nechcel baviť, ten mal smolu. „Vždy sa snažíme dať zo seba to najlepšie interpretovať naše piesne najlepším možným spôsobom. Snažiť sa ponúknuť ľuďom tú najlepšiu šou.“ Unbroken, celé nádvorie bolo plné dobrej nálady, tanca. Čo hovoria na transparenty? Úžasné. Veď vidieť svoje meno na plagáte aj s obrázkom, to nie je len tak. A odmena? Aj členovia Montana Stomp si vyslúžili potlesk a darčeky od „inak obdarených“.
Od začiatku podujatia sa nad hlavami divákov vznášali transparenty a plagáty. Všimli si to aj účinkujúci a milo ich to prekvapilo. No a teraz prišiel ten moment, kedy úsilie „inak obdarených“ môžeme oceniť. No ale ktorý vybrať. Veď všetky sú výnimočné, originálne. Nakoniec porota pozvala na pódium 5 naj. Postupne sa rozdali veľké ceny a aj hlavná cena pre naj dielo. Ale nezúfajte ani statní. Veď každý, kto niečo vytvoril, si odnesie aspoň malý darček.
Pódium je už pripravené pre posledného hudobného hosťa. Kto prichádza, aby nám to dnes celé uzavrel? Peter Cmorík so svojimi chlapcami. Naša Superstar. O rok oslávi 20 rokov na hudobnej scéne. Charizmatický spevák, hudobník, skladateľ. Päťnásobný Zlatý slávik s typickým chripľavým hlasom. Už dlhé roky podporuje benefičné koncerty svojimi vystúpeniami. A zakaždým sa teší na toto publikum. Na ľudí tak iných a predsa rovnakých. Ba dokonca srdečnejších. Do dnešného play listu vyskladal svoje hity. Premýšľam nad tebou…vari nado mnou? Alebo skôr Kam som rozum dal… Peter podporuje benefičné koncerty už nejakých pár rokov, tak si spomenie možno niekedy na svoje začiatky. To boli časy. Pridajte sa v publiku. Ruky hore a tlieskame. Dnešný deň sa podaril aj čo sa týka počasia. Slnko nám svieti. Pre osvieženie aspoň v pesničke, Peter zaspieval Dážď. Mám pocit, že dnešný deň sa naozaj podaril. Všetci sa bavili do poslednej minúty. A aj preto odmenili Petra Cmoríka obrovským potleskom a krásnymi darčekmi. Aj dnes odchádza s plnou náručou a nielen to. Srdce naplnené radosťou a energiou do ďalších dní.
Na koniec poďakovanie. Kto si ho zaslúži. Všetci. Organizátor. Sponzori. Účinkujúci. Dobrovoľníci. Mamky a otcovia „inak obdarených“. Opatrovateľky. „Inak obdarení“. Bez týchto všetkých by benefičné koncerty nemalo cenu organizovať.
A na záver malý odkaz odo mňa: „Niekedy nie sú podstatné slová, ale emócie ktoré sme prežili a spomienky, ktoré nám ostanú na ľudí, ktorí nás obdarovali svojim časom.“
Text: Júlia Platková
Foto: Milan Maršalka, Igor Frimmel a Marek Vaco
Video: Róbert Rybársky