Kľúčové právne riziká navrhovanej novely
Právni experti identifikovali štyri zásadné problémy návrhu. Prvým je nezlučiteľnosť s európskymi záväzkami. Novela odporuje princípu prednosti práva EÚ a vytvorila by právny základ na vzdialenie sa od hodnôt Európskej únie a Rady Európy. Podľa odborníkov by Slovensko s takýmto znením ústavy v minulosti nemohlo vstúpiť ani do EÚ, ani sa stať zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ďalším dôležitým aspektom je podľa expertov oslabenie ochrany ľudských práv. Podľa nich by novela výrazne oslabila až znemožnila vykonateľnosť rozhodnutí medzinárodných a európskych súdov v oblasti ochrany ľudských práv, čo by priamo ohrozilo ochranu ľudských práv občanov Slovenskej republiky.
Odborníci sa zhodli, že v prípade prijatia novely by nastala právna neistota. Návrh zavádza vágne pojmy ako „národná identita“ či „kultúrno-etické otázky“, ktoré nie sú nikde právne definované. V odbornom stanovisku priamo uvádzajú, že „uvedená vágnosť a neurčitosť novely by vytvorila licenciu pre porušovanie ľudských práv pre akúkoľvek vládnu moc – súčasnú či budúcu – na Slovensku. Zároveň by štátnym aktérom umožnila flexibilne a autoritatívne určovať, čo tvorí „národnú identitu“ krajiny“.
V neposlednom rade schválením novely riskuje Slovensko porušenie medzinárodného práva. Novela zavádza faktické spätné odvolanie súhlasu s medzinárodnými záväzkami, čo priamo porušuje základný princíp medzinárodného práva pacta sunt servanda – že záväzky, do ktorých štát dobrovoľne vstúpil, musí dodržiavať.
Medzinárodné porovnanie a varovania
Odborníci pripomenuli, že podobné ústavné zmeny, dokonca s menšou intenzitou a vágnosťou ako sa navrhuje v slovenskej ústave, zaviedli v minulosti Maďarsko v roku 2018 a Rusko v roku 2015. Maďarská úprava bola následne zneužitá na útoky proti občianskej spoločnosti. Ruská novela umožnila odmietanie vykonávania rozhodnutí medzinárodných súdov, čo Európska komisia pre demokraciu označila za nekompatibilné s medzinárodnými záväzkami a viedlo k postupnému odchodu Ruska z Rady Európy. „Žiadny z členských štátov EÚ vrátane Nemecka, Maďarska, Poľska či Českej republiky nemá vo svojej ústave rovnaké ani obdobné ustanovenie, aké zamýšľajú do slovenskej ústavy zakotviť predkladatelia novely,“ uvádza sa v odbornom stanovisku.
Ekonomické riziká
Právnici upozorňujú aj na ekonomické dôsledky. Možnosť nedodržiavania medzinárodných záväzkov by vytvorila oprávnené obavy zahraničných investorov z nedodržiavania medzinárodných zmlúv na ochranu investícií, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ekonomiku krajiny.
Účastníci odbornej diskusie
Odborné stanovisko vypracovali rešpektované osobnosti slovenského práva: Daniel Šváby, bývalý sudca Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR, Lucia Žitňanská, akademička a odborníčka na obchodné právo, Jozef Vozár, akademik a bývalý člen Súdnej rady, Lucia Berdisová, akademička, Metod Špaček, diplomat a odborník na medzinárodné právo, Janka Debrecéniová, expertka na ľudské práva a Martin Krivák, advokát a riaditeľ Právneho inštitútu.
K záverom odborného stanoviska sa pripojilo ďalších vyše 40 rešpektovaných osobností zo slovenskej justície, akadémie, advokácie a ďalších kľúčových oblastí práva. Medzi nimi aj bývalí sudcovia Ústavného súdu SR Lajos Meszáros, Ladislav Orosz a Ján Luby, bývalý predseda Ústavného súdu SR a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ Ján Mazák, bývalé verejné ochrankyne práv Jana Dubovcová a Mária Patayková či ústavný právnik Peter Kresák a ďalšie významné osobnosti právnej vedy. Celé odborné stanovisko, ku ktorému sa môžu pridať aj ďalší právnici a expertky z radov verejnosti, je dostupné na tomuto linku: https://cutt.ly/ustava.