MŠVVM SR |MM| Kurikulárna reforma slovenského školstva vstupuje do ďalšej fázy. Po troch rokoch dobrovoľného zavádzania je dnes do zmien zapojených 944 základných škôl, teda takmer polovica všetkých škôl na Slovensku. Od septembra sa nový spôsob výučby začne postupne zavádzať na všetkých základných školách.
„Kurikulárna reforma je odpoveďou na meniacu sa realitu, v ktorej dnešné deti vyrastajú. Nechceme, aby deti len vedeli, ale aby rozumeli tomu, čo sa učia a dokázali to používať v praxi. Preto meníme spôsob vyučovania tak, aby boli žiaci aktívnejší a rozvíjali zručnosti, ktoré budú potrebovať v živote,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker.
Reforma reaguje na dlhodobé zistenia o výsledkoch žiakov, najmä v oblasti čitateľskej gramotnosti, porozumenia a schopnosti pracovať s informáciami. Nejde o pridávanie učiva, ale o zásadnú zmenu prístupu k vzdelávaniu – od memorovania k porozumeniu, kritickému mysleniu a praktickému využívaniu vedomostí.
Zmeny reagujú aj na vývoj spoločnosti. Žiaci sú dnes vystavení väčšiemu množstvu podnetov, majú kratšiu mieru sústredenia a iné vzdelávacie potreby. Aj preto sa výučba viac zameriava na aktívne zapojenie žiakov, spoluprácu a prepájanie poznatkov s reálnym životom.
Takmer polovica škôl sa zapojila dobrovoľne
Reforma bola v prvých troch rokoch založená na dobrovoľnosti. Kým v prvom roku sa zapojilo 39 škôl, v druhom ich bolo už 439 a dnes ich je 944. Záujem škôl pritom výrazne prekonal pôvodné očakávania. „Skutočnosť, že sa do reformy dobrovoľne zapojila takmer polovica základných škôl, ukazuje, že tento smer dáva školám aj učiteľom zmysel a považujú ho za zvládnuteľný,“ uviedol T. Drucker. Práve dôvera učiteľov a riaditeľov je základným predpokladom úspešnej implementácie.
Skúsenosti zo škôl ukazujú konkrétne výsledky. Učitelia viac spolupracujú a komunikujú naprieč stupňami. Školy sa zároveň viac otvárajú navonok, zdieľajú skúsenosti, navštevujú sa a inšpirujú aj medzi regiónmi, čo posilňuje kvalitu zmien. „Najvýraznejší posun nastáva priamo vo vyučovaní, kde sa žiaci stávajú aktívnejšími, sú viac zapojení do vyučovania. Učitelia sa postupne posúvajú do úlohy facilitátorov – vytvárajú priestor na učenie, namiesto jednostranného odovzdávania informácií,“ zhodnotila Paulína Krivosudská, riaditeľka Základnej školy Amosa Komenského v Seredi, ktorá učí po novom už tretí rok.
Silný systém podpory
Reforma je sprevádzaná rozsiahlym systémom podpory. Učitelia majú k dispozícii kombináciu vzdelávania, metodickej podpory, mentoringu aj zdieľania dobrej praxe.
Za tri roky prešlo vzdelávaním viac ako 15-tisíc učiteľov. V regiónoch funguje sieť podpory, vrátane krajských pracovísk a regionálnych partnerov. Vznikla aj komunita stoviek pedagogických lídrov, ktorí pomáhajú kolegom priamo v praxi.
Dôležitou súčasťou sú aj metodické portály ako Vzdelávanie21 či Učíme, online kurzy, webináre a edukačné festivaly, kde si učitelia navzájom odovzdávajú skúsenosti. Od ďalšej fázy si školy budú môcť vyberať aj konkrétneho poskytovateľa podpory v ich regióne, ktorému najviac dôverujú.
Školy majú čas aj priestor pripraviť sa
Zavádzanie reformy je postupné, vždy od prvých ročníkov. Školy, ktoré sa zapoja v septembri 2026, budú po novom učiť najprv prvákov. Pritom nie je podmienkou, že už od začiatku budú mať svoje školské vzdelávacie programy a učebné osnovy kompletne pripravené. Majú celý budúci školský rok na prípravu.
Reforma pritom nie je jednorazový krok, ale priebežne riadený proces. Štát poskytuje rámec vo forme štátneho vzdelávacieho programu, konkrétnu podobu výučby si však nastavujú samotné školy. Cieľom nie je formálne preberanie vzorov, ale posilnenie odbornosti a spolupráce učiteľských tímov.
Aj samotný štátny vzdelávací program je od začiatku nastavený tak, že sa sleduje kvalita podpory, priebeh zmien aj skúsenosti škôl. Na základe ich spätnej väzby bol upravený. „Výsledkom je dokument, ktorý je pre učiteľov lepšie uchopiteľný. Zároveň sme posilnili jeho praktickosť – od väčšej flexibility pri plánovaní výučby až po jasnejšie nastavenie práce so žiakmi s rôznymi potrebami. Dôležitou zmenou je aj dôraz na hodnotenie, ktoré sa viac zameriava na to, ako žiak vie vedomosti používať. Ide o úpravy, ktoré nemenia základný koncept reformy, ale pomáhajú ju lepšie preniesť do každodennej praxe škôl,“ hovorí riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania NIVaM Petra Fridrichová. Do programu pribudli aj nové témy, vrátane umelej inteligencie.
Zavádzanie zmien prináša prirodzené výzvy. Medzi najväčšie patrí komunikácia smerom k rodičom, najmä pri zmene hodnotenia, ako aj potreba posilniť riadenie zmien na úrovni škôl. Preto sa v ďalšej fáze kladie väčší dôraz aj na podporu riaditeľov a manažmentu škôl, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri implementácii.
Reforma je dlhodobý proces. Výsledky sa neprejavia zo dňa na deň, no už dnes je zrejmé, že školy sa na zmenu dokážu adaptovať. Cieľ je jasný: aby deti na Slovensku neovládali len fakty, ale vedeli ich používať – rozumeli, premýšľali a boli pripravené na život v 21. storočí.