Miroslav Košírer | Bratislava | Unikátna Kochova záhrada – malý raj uprostred hlavného mesta – prešla komplexnou obnovou, vďaka čomu je kvalitnejšia a najmä bezpečnejšia pre návštevníkov.
Obnovu tejto obľúbenej a vyhľadávanej národnej kultúrnej pamiatky mohlo hlavné mesto aj v spolupráci s MČ Staré Mesto realizovať vďaka finančnej podpore v rámci programu Interreg Slovensko – Rakúsko, ako aj príspevku z Nadácie VÚB banky.
Spletité chodníčky, unikátne sochy Matka s dieťaťom či Milenci, a tiež zákutia s oddychovými plochami v jedinečnom, historickom prostredí – to všetko tvorí legendárnu Kochovu záhradu. Predtým, ako v roku 2022 túto jedinečnú historickú plochu zelene získalo od Ministerstva vnútra SR do svojho vlastníctva hlavné mesto, záhrada dlhodobo zápasila s nedostatočnou systematickou údržbou. Tá mala za následok úbytok druhovej pestrosti drevín, ale aj narušenie architektonických súčastí a výtvarných diel. Napriek tomu však záhrada nebola pre verejnosť úplne neprístupná.
Od roku 2007 bola pravidelne sprístupňovaná počas podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad, ako aj v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva, pričom ju počas týchto podujatí až do roku 2022 navštívili tisíce návštevníkov. Významnú úlohu pri zachovaní záhrady zohral Národný Trust n. o., ktorý tu od roku 2007 pravidelne organizoval dobrovoľnícke brigády zamerané na základnú údržbu a spriechodnenie areálu. Na brigádach sa podieľali stovky individuálnych aj firemných dobrovoľníkov. Bez ich úsilia by bola záhrada v mnohých obdobiach prakticky nepriechodná a nebolo by možné ju sprístupňovať verejnosti.
Dobrovoľnícke aktivity zároveň významne prispeli k tomu, že sa na toto výnimočné miesto nezabudlo a zachoval sa verejný záujem o jeho obnovu. Po viacerých rokovaniach bolo podpísané Memorandum o spolupráci pri obnove Kochovej záhrady medzi hlavným mestom a Národným Trustom n. o.
„Po mnohých rokoch dobrovoľníckej práce a úsilia o záchranu Kochovej záhrady sa tešíme, že sa napokon našiel zodpovedný vlastník, ktorý pochopil jej historický, kultúrny aj spoločenský význam a pustil sa do jej komplexnej obnovy. Súčasťou obnovy je aj malé interpretačné a návštevnícke centrum, ktoré poskytne zázemie pre vzdelávacie aktivity, komunitné podujatia či aktivity podporujúce fyzické a duševné zdravie. Prirodzene tak nadväzujeme na odkaz zakladateľa Kochovej záhrady Karola Kocha, ktorý už v medzivojnovom období aktívne presadzoval pozitívny vplyv prírody a kvalitného životného prostredia na zdravie človeka,“ uviedla Michaela Kubíková riaditeľka Národného Trustu n.o.
Odkedy túto národnú kultúrnu pamiatku získalo do vlastníctva hlavné mesto, začalo sa tu s veľkým upratovaním, počas ktorého bolo zo záhrady vyvezených až 10 ton odpadu. Areál bol kompletne vyčistený, pribudli bratislavské lavičky a vykonali sa bezpečnostné orezy starých stromov. Zrekonštruované boli tiež schodiská aj spadnuté či rozpadnuté oporné múry pri bazéne. Záhrada sa postupne zmenila na priestor s neobyčajnou historickou atmosférou a veľmi rýchlo sa stala obľúbeným a vyhľadávaným miestom.
„Som veľmi rád, že sme osud Kochovej záhrady zobrali do vlastných rúk a v podstate okamžite po jej prevzatí sme tu začali s postupnými úpravami. Veľké poďakovanie patrí partnerom v rámci programu Interreg Slovensko – Rakúsko ako aj Nadácii VÚB banky, vďaka ktorým sme sa mohli pustiť aj do komplexnej obnovy tohto unikátneho miesta. Kochova záhrada je pre Bratislavu dôležitá nielen kvôli svojej histórii, ale aj preto, že je to kus naozaj krásnej záhrady v centre mesta a o to viac ma teší, že môžeme toto jedinečné miesto opäť vrátiť Bratislavčankám a Bratislavčanom,“ uviedol primátor hlavného mesta Matúš Vallo.
S komplexnou obnovou vzácnej Kochovej záhrady začalo hlavné mesto v lete 2025. V rámci nej došlo najmä k výsadbe novej zelene tak, aby zo záhrady opäť vznikla krásna zelená oáza v strede mesta. Nová výsadba sa usiluje čo najviac rešpektovať historické druhové zloženie a zachovávať zbierkový charakter záhrady. Okrem viac ako desiatky nových, mladých, zdravých stromov tu pribudlo aj vyše 500 kríkov, tisíce trvaliek či vodné rastliny.
Okrem toho boli zrekonštruované vonkajšie oporné múry okolo záhrady, vybudované návštevnícko-interpretačné centrum, ako aj zázemie pre návštevníkov. Obnovené boli chodníky, lavičky a celý mobiliár. Vyčistené a ošetrené boli aj sochy v záhrade a došlo tiež k rekonštrukcii bazéna, ktorý poslúži ako vodný prvok. Všetky zásahy boli konzultované s Krajským pamiatkovým úradom. Takúto rozsiahlu obnovu Kochovej záhrady mohlo hlavné mesto realizovať vďaka finančnej podpore z programu spolupráce Interreg Slovensko-Rakúsko.
Kochova záhrada vznikla na začiatku 30. rokov minulého storočia na mieste pôvodného vinohradu a bola súčasťou súkromného chirurgicko-ortopedického zariadenia, ktoré založil lekár Karol Koch. Architektonický projekt spracovala trojica významných architektov tej doby: Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Otmar Klimeš. Výsadbu zelene v záhrade spracoval a realizoval známy český botanik, záhradník a tvorca Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch Jozef Mišák, vďaka čomu sa Kochovej záhrade zvyklo hovoriť aj „Malé Mlyňany“ .Jedinečná poloha záhrady v svahu a stavba samotnej budovy sanatória, ktorá záhradu chráni pred severnými vetrami, vytvorili mikroklimatické podmienky vhodné na pestovanie rôznych exotických a vždyzelených rastlín. Na relatívne malej a členitej ploche, menšej ako pol hektára, bolo pôvodne vysadených až 120 druhov a kultivarov drevín, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálo zelených cudzokrajných drevín, ktoré boli doplnené umeleckými dielami, slnečným kúpeľom či chodníčkami.
Cieľom hlavného mesta je dnes nadviazať na historickú hodnotu tohto výnimočného priestoru, zachovať jeho unikátny charakter a vytvoriť kvalitný zelený verejný priestor pre Bratislavčanky a Bratislavčanov.
Foto: Miroslav Košírer
– – –
Poďakovanie
za spoluprácu rovnako patrí aj Nadácii VÚB banky, ktorá výrazne finančne prispela na realizáciu tohto projektu. „Dlhodobo podporujeme miesta, ktoré majú silný príbeh a hodnotu – od ikonickej Kalvárie v Banskej Štiavnici až po Kochovu záhradu v srdci Bratislavy. Všetky spája génius loci – duch miesta, ktorý láka návštevníkov. Kochova záhrada bola roky skrytá, napriek tomu nestratila svoju atmosféru ani význam. Sme radi, že spolu s magistrátom môžeme tomuto miestu vrátiť život a znovu ho otvoriť ľuďom,“ hovorí Jozef Kausich, generálny riaditeľ VÚB banky. „Práve v mestách sú živé a druhovo rozmanité zelené plochy pre ľudí vzhľadom na globálne otepľovanie dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Sú to miesta oddychu, miesta stretávania sa a miesta, kde môžeme cítiť a prežívať naše spojenie s prírodou.
Teší nás, že sme ako organizácia na ochranu životného prostredia z pozície vedúceho partnera mohli v rámci programu Interreg „Mestá.Záhrady.Rozmanitosť – Bratislava a Viedeň sa spoločne zelenajú“ prispieť k tomu, aby Kochova záhrada opäť rozkvitla – pre obyvateľov Bratislavy, ako aj pre prírodu a biodiverzitu v tomto nádhernom meste,“ doplnila Alexandra Strickner za projektového partnera Global 2000. Kochova záhrada vznikla na začiatku 30. rokov minulého storočia na mieste pôvodného vinohradu a bola súčasťou súkromného chirurgicko-ortopedického zariadenia, ktoré založil lekár Karol Koch. Architektonický projekt spracovala trojica významných architektov tej doby: Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Otmar Klimeš. Výsadbu zelene v záhrade spracoval a realizoval známy český botanik, záhradník a tvorca Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch Jozef Mišák, vďaka čomu sa Kochovej záhrade zvyklo hovoriť aj „Malé Mlyňany“ .Jedinečná poloha záhrady v svahu a stavba samotnej budovy sanatória, ktorá záhradu chráni pred severnými vetrami, vytvorili mikroklimatické podmienky vhodné na pestovanie rôznych exotických a vždyzelených rastlín. Na relatívne malej a členitej ploche, menšej ako pol hektára, bolo pôvodne vysadených až 120 druhov a kultivarov drevín, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných drevín, ktoré boli doplnené umeleckými dielami, slnečným kúpeľom či chodníčkami. Cieľom hlavného mesta je dnes nadviazať na historickú hodnotu tohto výnimočného priestoru, zachovať jeho unikátny charakter a vytvoriť kvalitný zelený verejný priestor pre Bratislavčanky a Bratislavčanov.
– – –