MV SR |MM| Na Slovensko sa v nedeľu 5. júla 2026 vrátil slovenský záchranný modul MUSAR, ktorý počas uplynulého týždňa pomáhal pri pátracích a záchranných prácach vo Venezuele po ničivom zemetrasení. Letecký útvar Ministerstva vnútra SR prepravil domov 15 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, päť príslušníkov Horskej záchrannej služby a štyri služobné psy.
Náročná misia potvrdila, že Slovenská republika je solidárnym a spoľahlivým partnerom, pripraveným pomáhať pri veľkých katastrofách kdekoľvek vo svete. Slovenský tím pôsobil vo Venezuele od 28. júna do 4. júla 2026 ako súčasť spoločnej európskej reakcie na následky katastrofy. Spolu s ďalšími tímami z viacerých európskych krajín zasahoval v oblastiach najviac postihnutých katastrofou. Prepravné náklady misie budú spolufinancované z prostriedkov Európskej únie až do výšky 75 percent z grantovej schémy Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.
Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok pri privítaní záchranárov poďakoval všetkým členom tímu za ich nasadenie, profesionalitu a reprezentáciu Slovenskej republiky. „Chcem sa im touto cestou nesmierne poďakovať za ich nasadenie, odhodlanie, ale aj perfektnú reprezentáciu Slovenska. Napriek tomu, že sa nepodarilo zachrániť spod trosiek žiaden ľudský život, som presvedčený o tom, že táto misia mala svoj zmysel. Ukázali sme, že Slovensko má profesionálov pripravených pomáhať aj v tých najťažších podmienkach,“ povedal minister vnútra
Zahraničná misia potvrdila význam dlhodobého budovania špecializovaných kapacít Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby. „Za mnou stoja skutoční hrdinovia a profesionáli, ktorí si zaslúžia rešpekt celej spoločnosti. Takéto misie zároveň dokazujú opodstatnenosť investícií do našich záchranných zložiek,“ dodal minister.
Slovensko začalo budovať modul MUSAR, teda Medium Urban Search and Rescue Module, v roku 2016. Je určený na vyhľadávanie osôb v sutinách napríklad po zosuvoch pôdy alebo zemetraseniach. V roku 2023 bol nasadený po zemetrasení v Turecku, kde v mimoriadne náročných podmienkach prispel k záchrane zavalených osôb.
Šéf rezortu vnútra sa poďakoval aj Leteckému útvaru Ministerstva vnútra SR, ktorý zabezpečil prepravu slovenského tímu do Venezuely a späť na Slovensko a zároveň poskytol pomoc českým záchranárom, ktorých bolo potrebné prepraviť z ostrova Curaçao do miesta nasadenia. Vďaka patrí tiež sekcii krízového riadenia Ministerstva vnútra SR, ktorá ako ústredný národný kontaktný bod pre Európske centrum pre koordináciu núdzových reakcií (ERCC) koordinovala vyslanie slovenskej pomoci v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Prezident Hasičského a záchranného zboru Adrián Mifkovič poďakoval všetkým členom modulu za úspešne zvládnutú misiu. „Som rád, že sa všetci vrátili živí a zdraví. Ďakujem pánovi veliteľovi aj všetkým kolegom za profesionálne odvedenú prácu a reprezentáciu Slovenska. Skúsenosti, ktoré získali počas tejto misie, budeme vedieť využiť pri ďalších zásahoch doma aj v zahraničí,“ uviedol prezident HaZZ.
Veliteľ slovenského modulu Zdenko Gašparík po návrate odovzdal ministrovi vnútra poďakovanie venezuelskej vlády adresované vláde Slovenskej republiky za poskytnutú pomoc. „Som rád, že sme sa vrátili z tejto náročnej akcie všetci živí a zdraví. Vydali sme zo seba maximum a dúfam, že sme zanechali za sebou dobrú stopu a naše nasadenie vo Venezuele malo zmysel,“ povedal veliteľ modulu.
Slovenský modul MUSAR mal základňu na štadióne v pobrežnom meste La Guaira, vzdialenom približne 30 kilometrov od hlavného mesta Caracas. Vybavený bol materiálom s celkovou hmotnosťou približne 2 tony. Išlo najmä o vyhľadávacie prístroje, ochranné prostriedky, náradie, zdravotnícky materiál, stany, hygienické vybavenie a ďalšie položky potrebné na činnosť modulu. Každý deň bol nasadzovaný do pridelených sektorov, kde pomocou špecializovanej techniky, služobných psov a podľa medzinárodných štandardov vyhľadával osoby zavalené pod troskami.
Záchranári pracovali v mimoriadne náročných podmienkach, čelili technicky náročnému terénu, vysokej fyzickej aj psychickej záťaži, obmedzeným možnostiam podpory v zasiahnutej krajine, ako aj bezpečnostným rizikám. Vzhľadom na rozsah katastrofy bola úspešnosť všetkých tímov pri záchrane živých osôb extrémne nízka. Vo Venezuele však nešlo len o hľadanie tých, ktorí mohli prežiť. Rovnako dôležité bolo priniesť odpovede rodinám nezvestných a pomôcť miestnym zložkám zvládnuť následky katastrofy.
