MŠVVM SR |MM| Až 77 % škôl zaznamenalo zlepšenie pozornosti žiakov, 70 % zlepšenie vzťahov medzi spolužiakmi a 71,5 % lepšiu disciplínu. Vyplýva to z prvých výsledkov výskumu Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, do ktorého sa zapojilo 1 075 škôl zo všetkých krajov Slovenska. Výsledky prinášajú prvý komplexnejší pohľad na skúsenosti škôl s reguláciou mobilných telefónov, ktorá platí od januára 2025.
„Menej mobilov, viac pozornosti a lepšie vzťahy. To bol náš cieľ, keď sme zavádzali reguláciu mobilov na školách. Prvé výsledky ukazujú, že školy vnímajú pozitívne zmeny. Schopnosť odložiť mobil je dnes rovnako dôležitá ako schopnosť rozumne ho používať,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker.
Do výskumu sa zapojilo 1 075 základných škôl a osemročných gymnázií, čo predstavuje približne 43 % všetkých škôl v sledovanej skupine. Výsledky zahŕňajú školy, ktoré mali vlastné pravidlá používania mobilov už pred januárom 2025, aj tie, ktoré ich zaviedli až na základe celoslovenskej regulácie.
Reguláciu mobilných telefónov malo už pred prijatím právnej úpravy zavedených viac ako 88 % oslovených škôl. Nová legislatíva, účinná od januára 2025, tak nadviazala na existujúcu prax a vytvorila spoločný zákonný rámec.
V otvorených odpovediach riaditelia oceňovali najmä pevnejšiu právnu oporu, väčší rešpekt voči pravidlám a jednoduchšiu komunikáciu s rodičmi. Opisovali aj konkrétne situácie: žiaci na chodbách viac komunikujú a na hodinách sa lepšie sústredia.
Zlepšenie pozornosti a sústredenosti žiakov uvádza 77 % riaditeľov, zlepšenie vzťahov medzi žiakmi 70 % a lepšiu disciplínu 71,5 %. Pozitívne zmeny vo vzdelávacích výsledkoch vníma 41,6 % riaditeľov.
„Za týmito číslami sú konkrétne zmeny v každodennom živote škôl. Deti majú viac priestoru rozprávať sa počas prestávok, venovať sa spolužiakom a sústrediť sa na vyučovanie. Učitelia zároveň získavajú lepšie podmienky na svoju prácu. To sú dôležité predpoklady kvalitného vzdelávania,“ zdôraznil minister.
Prezentované výsledky vychádzajú z hodnotení riaditeľov, nie z priameho merania zmien vo vzdelávacích výsledkoch. Dekanka Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Katarína Žilková zdôraznila, že ide o úvodnú, tzv. nultú fázu širšieho výskumu. Ten bude pokračovať kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi metódami, s cieľom podrobnejšie preskúmať vplyv regulácie mobilov a vytvoriť dátový základ aj pre pripravovanú reguláciu sociálnych sietí.
Jasné pravidlá sú podporou pre školy aj učiteľov
Regulácia používania mobilných telefónov platí od januára 2025. Obmedzuje ich používanie počas vyučovania aj prestávok, pričom umožňuje výnimky na vzdelávacie účely. Mnohé školy mali vlastné pravidlá už pred prijatím zákona. Celoslovenská regulácia im však poskytla spoločný rámec a zákonnú oporu pri ich presadzovaní.
„Učiteľ nemá každý deň nanovo vyjednávať, či žiak odloží mobil. Musí mať za sebou jasné pravidlá. Zákon vytvoril podmienky, ale skutočnú zmenu robia riaditelia, učitelia aj rodičia, ktorí ich podporujú,“ povedal T. Drucker.
Ministerstvo bude na základe skúseností škôl ďalej zlepšovať uplatňovanie regulácie v praxi, najmä pri jednotnom postupe učiteľov, spolupráci s rodičmi a organizácii odkladania telefónov. Zároveň zdôrazňuje, že regulácia neznamená odmietanie technológií, ktoré majú pri zmysluplnom využívaní vo vzdelávaní svoje miesto.
Výskum sa venoval aj vplyvu sociálnych sietí na školské prostredie. Viac ako 93 % respondentov považuje zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov za prospešný. Takmer 86 % riaditeľov zároveň súhlasí, že problémy súvisiace so sociálnymi sieťami a online prostredím neprimerane zaťažujú školy.
Ministerstvo preto považuje reguláciu sociálnych sietí za jednu z priorít ochrany detí. Súčasťou riešenia musí byť aj podpora rodičov, digitálne vzdelávanie a väčšia zodpovednosť platforiem.
Výskum bude pokračovať
V ďalších etapách sa výskumníci zamerajú aj na skúsenosti žiakov, rodičov a odborných zamestnancov. Zistenia pomôžu ministerstvu pri ďalšom nastavovaní opatrení a budú zdieľané aj s medzinárodnými partnermi vrátane OECD. O slovenský model regulácie sa zaujíma aj Česká republika, ktorá podľa ministra pripravuje podobné opatrenia.
Rezort spolupracuje s pedagogickými fakultami aj na ďalších dôležitých úlohách. Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity sa venuje vyhodnocovaniu dopadov kurikulárnej reformy, zatiaľ čo Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku pracuje na príprave učebníc a učebných materiálov pre oblasť umelej inteligencie. Spolupráca s vysokými školami tak prináša konkrétne odborné podklady a riešenia pre rozvoj slovenského školstva.
Vyskumna_sprava_MOBI_REG_MS_FINAL