Samuel & Miloslav & Tomáš Turzák
Trojgeneračná
Vývoj výtvarného umenia v určitom prostredí často pochopíme cez príbeh rodín, v ktorých sa záujem o umenie a remeslo, ale aj talent, dedili z generácie na generáciu. Môžeme to vidieť na konkrétnom príbehu rodiny výtvarníkov – maliarov deda, otca a syna Turzákovcov z Popradu. V Tatranskej galérii sme výstavy s touto rodinnou tradíciou organizovali často, spomenieme napríklad rodinu Rudavských, Augustínovcov, Kudličkovcov, či Pollágovcov.
Prvá generácia : majstrovstvo klasického oleja a tradície viery Samuela Turzáka (1921 – 1992)
Do Popradu prichádza Samuel Turzák v roku 1946 učiť na Základnú školu vo Veľkej, ako absolvent Učiteľského ústavu v Spišskej Novej Vsi. Umelecká tvorba prvej generácie starého otca situovaná do polovice 20.storočia je striktne ukotvená v akademickom realizme a tradičných maliarskych postupoch. Pre Samuela Turzáka je charakteristický rešpekt k remeslu, exaktnému zobrazovaniu skutočnosti. V technike dominovala olejomaľba, či už na plátne, alebo iných podkladoch, predchádzali jej kresebné štúdie ceruzou, uhlíkom, kompozičné skice krajiny a portréty bežných ľudí. Aj keď používal techniku klasickej olejomaľby, inšpirovaný moderným maliarstvom, nanášal farbu výlučne špachtľou, stal sa majstrom tejto techniky. Tematicky sa venoval krajinárskej tvorbe, prevažne tatranskej prírode jej zákutiam a panoráme, ktorú mohol denne obdivovať. Ako výborného kresliara a horolezca ho poznáme z ilustrácií knihy Horolezecké kapitoly od Jozefa Šimku (prvý náučný materiál o horolezeckom športe na Slovensku), ale aj z ilustrácií knihy Spišské klapancie od Juraja Pokutu. Druhou polohou jeho tvorby bola sakrálna téma, dodnes môžeme obdivovať jeho diela v evanjelickom kostole v Gánovciach, vo Veľkej a Spišskej Sobote. So svojim zanietením pre výtvarné umenie sa podelil so svojimi žiakmi, nasledovníkmi, ale aj v rodine najmä so svojim synom Miloslavom a vnukom Tomášom.
Druhá generácia : hľadanie nového a nadšenie z tvorby Miloslava Turzáka (1956)
Syn Samuela Turzáka Miloslav začal pod vplyvom otca tvoriť v 70-ych rokoch. Vyrastal obklopený vôňou olejomalieb a úcty k starým technikám a námetom. Aj keď má ekonomické vzdelanie v oblasti cestovného ruchu a pracoval v tejto sfére, maľovanie sa mu stalo celoživotným koníčkom. Spoločne s ďalšími výtvarníkmi tohto regiónu, na rozdiel od svojho otca, často vystavoval ako neprofesionálny výtvarník. Jeho záber týkajúci sa výtvarných techník je veľmi široký: od kresieb, malieb temperou, akvarelom, akrylom až po rôzne koláže a grafické techniky. Je obdivuhodné sledovať jeho posun a neustále hľadanie nového, čo je príznačné pre radosť a nadšenie z tvorby. Každú z techník sa snaží dotiahnuť do dokonalosti, porovnateľnej s tvorbou skúsených profesionálnych umelcov. Pozoruhodná je jeho tvorba olejomalieb s tatranskou tematikou, na rozdiel od otca maľuje štetcom, zobrazuje dôverne jednotlivé štíty, doliny v rôznych ročných aj chvíľkových obdobiach. Okrem Tatier maľuje a kreslí aj spišskú krajinu a Zamagurie. V poslednom období sa venuje zaujímavým grafickým technikám a kolážam.
Tretia generácia : expresívna maľba neustáleho pohybu Tomáša Turzáka (1984)
Najmladší z generácie autorov vnuk Tomáš Turzák vyrastal v dvoch ateliéroch starého otca a otca. Získal výtvarné vzdelanie na Pedagogickej fakulte v Nitre v odbore pedagogika a výtvarná výchova, kde zostal pracovať ako vysokoškolský pedagóg. Bližší mu bol svet starého otca, najmä jeho maľba špachtľou. U Tomáša Turzáka dochádza k syntéze klasického vzdelania (zdedeného z rodovej línie) s pedagogickým vzdelaním, ale aj novým pohľadom na neustále sa meniaci svet v pohybe. Narába so svetlom, kompozíciou a farbou na základe dedičných vedomostí o tatranskej krajine. Skúma prírodu a prostredie v technologickom ekosystéme neustáleho pohybu a vývinu. Pri pohľade na jeho diela máte dojem akoby ste vy alebo obraz preleteli víriacim povetrím krajiny, miesta. Tematicky je jeho okruh, na rozdiel od deda a otca, oveľa širší, nie je to len tatranský motív, ale aj jeho druhý domov Nitra, či rôzne iné miesta a mestá Slovenska. Jeho výrazná farebnosť spočíva v používaní akrylových farieb. Expresívne a dynamické stvárnenie je podčiarknuté použitím silných a hrubých tvarov tvorených modelovacími pastami. Ako Tomáš sám vraví – „plochy ako autor farebne a tvarovo rád harmonizujem a štylizujem. Snažím sa do plátien vkladať úctu k našej krajine, prírode a kultúrnemu dedičstvu. Zjednodušeným tvaroslovím diel zvýrazňujem osobný prežitok situácií, miest a tvarov.“ Prekročiť tieň svojich predkov je náročné, vnuk Tomáš potvrdil, že prostredie rodiny nás formuje, no je dôležité nájsť pokračovanie a svoju vlastnú cestu.
Príbeh troch generácií zásadne ukazuje, že hoci sa techniky, nástroje a témy v priebehu desaťročí zmenili, podstata maliarstva zostáva rovnaká: túžba vyjadriť ľudskú skúsenosť a zanechať po sebe vizuálne svedectvo doby. Týmto rozsiahlym výstavným projektom, pripravovaným dlhšiu dobu, galéria spláca dlh významnej rodine výtvarníkov, ktorí ovplyvnili umelecké dianie v podtatranskom regióne.
Anna Ondrušeková, kurátorka výstavy
trojgeneracna – Turzáovci 2026 mail
