MIRRI |MM| Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) predkladá do medzirezortného pripomienkového konania dva kľúčové legislatívne návrhy. Zákon o umelej inteligencii má zabezpečiť férové a zodpovedné zavádzanie AI technológií v súlade s európskym právom, zatiaľ čo zákon o správe údajov nastavuje rámec pre bezpečné a efektívne zdieľanie chránených údajov verejného sektora.
Cieľom návrhu zákona o umelej inteligencii je zabezpečiť uplatňovanie kľúčových ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689, známeho ako Akt o umelej inteligencii (AIA). Tento zákon určuje rámec pre inštitucionálne usporiadanie a výkon dohľadu nad systémami AI na Slovensku.
„Umelá inteligencia sa pre mnohých z nás už dnes stala neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Je preto našou povinnosťou na MIRRI zabezpečiť, aby jej využívanie bolo bezpečné, zodpovedné a zároveň predvídateľné. Pre občanov to znamená vyššiu mieru ochrany a právnej istoty, pre podnikateľov jasné pravidlá bez zbytočnej administratívnej záťaže. Naším cieľom aj pri tomto zákone je férová rovnováha medzi ochranou verejného záujmu a podporou inovácií,“ uviedol Radoslav Štefánek, štátny tajomník MIRRI SR a splnomocnenec vlády SR pre umelú inteligenciu.
Nariadenie AIA nadobúda postupne účinnosť od augusta 2025. Niektoré jeho časti si však vyžadujú národnú implementáciu – najmä v oblasti určovania orgánov dohľadu a ukladania sankcií. Hoci prvé ustanovenia európskeho aktu o umelej inteligencii sa začínajú uplatňovať už 2. augusta 2025, väčšina členských štátov Európskej únie je aktuálne ešte len vo fáze prípravy národnej legislatívy. Slovensko tak má reálnu príležitosť zaradiť sa medzi krajiny, ktoré budú mať vlastný vykonávací zákon v účinnosti medzi prvými. Táto ambícia reflektuje odhodlanie vlády aktívne formovať digitálnu budúcnosť v súlade s európskymi hodnotami, ale aj so záujmami slovenských občanov a podnikateľov.
Druhým návrhom je zákon o správe vybraných kategórií údajov verejného sektora, ktorý vytvára právny rámec pre opätovné použitie určitých typov údajov verejnej správy, ktoré nemožno sprístupniť ako otvorené dáta – napríklad z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva alebo dôverných štatistických údajov.
„Aj chránené údaje môžu byť cenným zdrojom pre inovácie, výskum či rozvoj služieb, ak sú sprístupňované bezpečne a v súlade s pravidlami. Nový zákon prináša jasný rámec, ako na to. Pre občanov a organizácie znamená vyššiu transparentnosť, pre verejnú správu zrozumiteľné pravidlá a pre Slovensko príležitosť aktívne sa zapojiť do budovania dôveryhodného dátového priestoru v EÚ,“ povedal Štefánek.
Zákon definuje právne podmienky pre tzv. opakované použitie chránených údajov, upravuje činnosť poskytovateľov sprostredkovania údajov, zavádza inštitút dátového altruizmu a zriaďuje jednotné informačné miesto, ktoré bude fungovať ako vstupná brána pre žiadosti o sprístupnenie chránených dát. Gestorom zákona a hlavným orgánom pre jeho implementáciu bude MIRRI SR, ktoré zároveň zodpovedá za správu registrov a výkon dohľadu v spolupráci s ďalšími úradmi, najmä Štatistickým úradom SR.
„Zákon nenariaďuje zdieľanie citlivých údajov, ale nastavuje pravidlá, ako môžu byť sprístupnené tam, kde je to žiaduce a prospešné – napríklad pre medicínsky výskum či zlepšovanie verejných služieb. Naším cieľom je, aby Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré dokážu s dátami narábať moderne, zodpovedne a v súlade s európskymi pravidlami,“ doplnil Štefánek.
Zákon zároveň stanovuje pravidlá pre registráciu subjektov, ktoré chcú pôsobiť ako organizácie dátového altruizmu – napríklad neziskové subjekty, ktoré dobrovoľne sprístupňujú svoje údaje na účely všeobecného záujmu. Obsahuje tiež rámec pre dohľad, kontroly a sankcie v prípade porušenia stanovených povinností.
Prijatie zákona zabezpečí naplnenie povinností, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z nariadenia EÚ 2022/868 a umožní naplno sa zapojiť do budovania európskych dátových priestorov v oblastiach ako zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, priemysel či verejné služby.